Sú vinní občania?

19.01.2018 14:00

Skúsenosti zo zavádzania separovaného zberu tuhého komunálneho odpadu (TKO) zo začiatku 90. rokov minulého storočia vyústili o. i. aj do záveru, že separovať sa má len to, čo sa dá recyklovať, ale nie to, čo potom skončí na skládke.

Vychádzalo sa z toho, že pre vyseparovaný odpad chýbali potrebné recyklačné kapacity a separácia odpadu pre skládkovanie pôsobí na občanov demotivujúco. Chýbajúce recyklačné kapacity sa začali intenzívnejšie budovať najmä po prijatí zákona o odpadoch v roku 2001, ktorým sa zriadil Recyklačný fond. Ten výrazne podporil ich výstavbu prakticky pre celý „sortiment“ odpadov. Nový zákon o odpadoch č. 79/2015 Z. z. však tento fond zrušil.

Začiatkom minulého roku Inštitút environmentálnej politiky (IEP) pri Ministerstve životného prostredia SR (MŽP SR) zverejnil štúdiu Tri výzvy životného prostredia na Slovensku. Široký kolektív autorov v ňom konštatuje či skôr potvrdzuje známy fakt, že Slovensko je v otázke recyklácie TKO na chvoste spomedzi krajín EÚ. Recyklujeme iba 10 % odpadu, kým priemer EÚ je 35 %. Naproti tomu veľa, až 53 % TKO, ide na skládky, pričom v EÚ je to priemerne len 38 %.

Ako jednu, resp. hlavnú príčinu. tohto stavu štúdia uvádza skutočnosť, že Slovensko má jedny z najnižších poplatkov za skládkovanie odpadov v EÚ. Preto ako jedno z kľúčových opatrení je navrhované výrazné zvýšenie poplatkov za skládkovanie TKO. Podľa autorov by poplatky mali reflektovať, koľko odpadu občania vytvoria a koľko sú schopní vyseparovať! A MŽP SR sa už chystá poplatky zvýšiť, čo sa iste dotkne aj občanov. Prinesie však tento administratívny krok zvýšenie podielu recyklácie TKO, alebo len štát vyberie viac peňazí od občanov? Sú za tento stav vinní občania, keď majú byť potrestaní?

Zhruba 10-percentný podiel recyklácie je obrazom súčasného stavu recyklačných kapacít a ekonomických predpokladov na uplatnenie výrobkov z recyklovaných materiálov.

To, že na Slovensku málo recyklujeme a veľa komunálneho odpadu skládkujeme, nie je žiadnou novinkou. Známe je i to, že sa rozvíja separovaný zber TKO, no známe je žiaľ i to, že časť vyseparovaného odpadu končí na skládkach. Tak ako pred vyše dvadsiatimi rokmi, keď sa dospelo k záveru, že pre vyseparovaný odpad musia byť pripravené aj zodpovedajúce recyklačné kapacity.

Analýza kvalitatívneho a kvantitatívneho vzťahu a nadväzností medzi objemom vznikajúceho odpadu, organizáciou separovaného zberu a disponibilnými recyklačnými kapacitami v štúdii i v diskusii k nej chýba. Tá by určite potvrdila, že problém s vysokým objemom skládkovaného TKO nevyplýva z neochoty či zlého prístupu občanov k separovanému zberu, nespočíva ani v nízkych poplatkoch za skládkovanie TKO, či v absencii reflexie poplatkov na vzťah občanmi vytvoreného odpadu a ich schopnosťou ho vyseparovať. Ak by sa aj teoreticky celý objem TKO vyseparoval, bolo by ho kde recyklovať? Vôbec nie. Skôr možno povedať, že zhruba 10-percentný podiel recyklácie je obrazom súčasného stavu recyklačných kapacít a ekonomických predpokladov na uplatnenie výrobkov z recyklovaných materiálov.

Dostatok vhodných recyklačných kapacít je dlhotrvajúci problém. Ten sa ešte prehĺbil po zrušení Recyklačného fondu. V súčasnosti v podstate chýba inštitúcia a financie potrebné pre výstavbu nových recyklačných kapacít. Rovnako chýbajú i nástroje, hlavne ekonomické, ktoré by podporili záujem trhu o recyklované výrobky. Podľa nového zákona o odpadoch prechádza povinnosť nakladať s odpadom z vlastných výrobkov na zodpovedných výrobcov. Tí sa musia v zmysle zákona postarať aj o (separovaný) zber a zhodnotenie, recykláciu „svojho“ odpadu. Oni sa zatiaľ vlastné recyklačné kapacity stavať nechystajú… Alebo sa raz aj táto povinnosť prenesie na občanov?

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#recyklovanie
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
599
Amore červené ruže 250

Amore červené ruže 250

31,99
Kytica čierny  flower box ružové kvety

Kytica čierny flower box ružové kvety

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk