Jednoducho, tejto téme sa nedá celkom vyhnúť. Kniha Thomasa Pikettyho Kapitál v 21. storočí z roku 2013, ktorá mapuje príjmové nerovnosti a nerovnomerné rozdelenie bohatstva od 18. storočia, sa stala bestsellerom. Kauza Paradise Papers rozhorčila dokonca i Európsky parlament, a každoročnú správu Oxfamu, britskej mimovládnej organizácie zameranej na boj proti chudobe, ktorej uverejnenie načasovali krátko pred Davosom, sotva môžu médiá prehliadnuť.
Morálna hanba
Existuje snaha zlepšiť imidž Davosu, ktorý je v očiach miliárd tých, čo stoja naspodku sociálneho rebríčka, mimoriadne zlý. A to je dôvod, prečo WEF navrhuje zaoberať sa touto problematikou? Ktovie, no jedno je isté: Davos rovnako ako vlani, predvlani, predpredvlani… nič v tomto smere nevyrieši.
Na tohtoročné fórum vo Švajčiarsku pod hlavičkou „Vytvoriť spoločnú budúcnosť v roztrieštenom svete“ pozval výkonný predseda WEF Klaus Schwab i pápeža Františka. Pozvaný slušne poďakoval a pochválil zameranie fóra. Ako morálny predstaviteľ si však dovolil podotknúť, že trh nemôže mať absolútnu moc nad človekom a že je „morálnym imperatívom a zodpovednosťou všetkých vytvoriť podmienky, ktoré by umožnili každému žiť dôstojne“.
Reálna mzda v najsilnejších ekonomikách v posledných troch desaťročiach stagnovala, nútila masy s nízkymi príjmami zadlžovať sa.
Schwab sa vo svojom posolstve dostal od morálneho imperatívu o kúsok ďalej. Apeloval na potrebu uvavretia novej sociálnej zmluvy medzi prácou a kapitálom argumentom: „Veľkou obavou je, že nás náš optimizmus zvedie a zabudneme, že ekonomický rast bez znovunastolenia sociálneho kontraktu nebude udržateľný.“
V prvý deň rokovania hlavný ekonóm Medzinárodného menového fondu (MMF) Maurice Obstfeld zašiel ešte ďalej, keď vyjadril politické obavy z prehlbovania nerovností. Posťažoval sa, že neschopnosť tradičných politických strán lepšie rozdeľovať ekonomické benefity vedie k rastu protisystémových strán a populizmu všade na svete.
Nové ekonomické riziká
Šéfka MMF Christine Lagardeová na vlaňajšom Davose pripomenula, že už pred štyrmi rokmi varovala pred rizikami, ktoré vznikajú z nerovností. Citovala pritom niekdajšieho amerického demokratického prezidenta Franklina Delana Roosevelta: „Mierou pokroku nie je to, či pridáme ešte viac tým, čo majú nadbytok, ale to, či zabezpečíme viac pre tých, ktorí majú príliš málo.“
Ak sa však v Davose nehovorí o ekonomických rizikách rastúcej miery nerovnosti, môžeme si byť takmer istí, že žiaden pokrok, napriek výzvam na morálku a poukazovanie na sociálne a politické riziká, sa tak ako ani po iné roky nedosiahne.
Atmosféra je plná optimizmu: MMF zvýšil odhad globálneho rastu na nasledujúce dva roky a kapitáni priemyslu z 1 300 korporácií podľa prieskumu, ktorý urobil medzi nimi Pricewaterhouse Coopers, sú takmer v eufórii. Neznervóznil ich ani brexit či Severná Kórea, tak prečo by to mala byť miera nerovnosti? Až 48 percent z nich je totiž presvedčených, že žiadna neexistuje – ako napríklad aj prezident Združenia podnikateľov Slovenska Ján Oravec.
V najnovšej správe Oxfamu sa napriek tomu tvrdí, že 82 percent bohatstva vytvoreného v minulom roku smerovalo do rúk jedného percenta populácie, že 42 osôb vlastní majetok rovnaký ako 3,7 miliardy ľudí, že vrcholoví manažéri za niekoľko dní zarobia toľko ako šička v Bangladéši za rok a podobne. Stačí však zatvoriť oči a zakryť si uši a pre tých, čo sú na pomyselnom rebríčku hore, nerovnosti prestanú existovať.
Naďalej bez korekcií
Obstfeld v prvý deň na stretnutí pod Plessurskými Alpami optimistickú atmosféru narušil upozornením na rastúci dlh ako riziko vzniku novej finančnej krízy. Či upozornil na to, ako toto riziko zvyšuje miera nerovnosti, informátori neuviedli.
Reálna mzda v najsilnejších ekonomikách, ako sú americká a v Európskej únii nemecká, v posledných troch desaťročiach fakticky stagnovala, nútila a núti masy s nízkymi príjmami, aby sa zadlžovali. Dopyt po dlhu „našťastie“ uspokojuje ponuka. Tí, ktorých príjmy exponenciálne rástli a skúpili už pomaly všetky vily, jachty a ostrovy, rozhodli sa svoje prebytočné úspory požičiavať – pravdaže za úroky. Dlh sa môže zvyšovať a riziko budúcej finančnej krízy takisto.
Pokiaľ by politikov v Davose neplatili biznismeni, alebo by nimi neboli sami, mohli by uvažovať o niektorých korekčných opatreniach, ako rast nerovností ak už nie zmenšovať, aspoň zastaviť. Dnes však robia všetko naopak.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron zrušil daň z luxusu. Z daňovej reformy jeho amerického kolegu Donalda Trumpa budú profitovať najmä najbohatší. Takzvaná trojka (MMF, Európska komisia a Európska centrálna banka) najnovšie nanútila Grécku oslabiť silu odborov – vyjednávačov so zamestnávateľmi o mzdách atď. Inými slovami, posolstvo Oxfamu v budúcom roku pred zasadnutím v Davose bude replikou toho z roku 2018 a z rokov predchádzajúcich.