Narušila ju iba negatívna reklama Miloša Zemana, ktorý obviňoval Jiřího Drahoša z toho, že podporuje prílev imigrantov do krajiny. Šance oboch kandidátov na víťazstvo boli vyrovnané a nakoniec o výsledku rozhodlo iba 150-tisíc voličov. Rozdiel nepatrný, a pravdepodobne sa na ňom podieľali voliči zo štrukturálne postihnutých regiónov, akými sú Ústecký alebo Moravskosliezsky kraj. Týchto ľudí, podporujúcich najmä protiimigračnú Stranu priamej demokracie a komunistov, sa v druhom kole podarilo Zemanovmu štábu zmobilizovať. Pravdepodobne k voľbám tiež neprišlo pár desiatok tisíc voličov Michala Horáčka, ktorý Drahoša podporoval. Horáčkovi voliči sú totiž k Jiřímu Drahošovi kritickí. Podrobné analýzy budeme poznať až o niekoľko dní či týždňov.
Veľmi tesné víťazstvo prezidenta však môže mať pre českú spoločnosť značné dôsledky, predovšetkým v štyroch aspektoch. Po prvé, výsledky potvrdili odklon od zastupiteľskej demokracie k poloprezidentskému systému. O posilnenie moci sa Miloš Zeman usiloval v minulom období, napríklad založením vlastnej vlády Jiřího Rusnoka, ktorú vymenoval proti vôli parlamentu a nechal pol roka vládnuť bez dôvery. Využíval každú možnosť, aby čo najviac ovplyvňoval vládu, prípadne si prisvojoval jej agendu. Silný mandát bude chcieť uplatňovať aj v ďalších piatich rokoch, a to na úkor Andreja Babiša.
Po druhé, bude to práve Babiš, ktorý sa s prezidentom bude najviac stretávať, pokiaľ ide o exekutívne aj ústavné právomoci. Prezident sa nebude musieť na nič obzerať, a ak sa politické strany samy nedohodnú, bude svoj vplyv uplatňovať maximálnym možným spôsobom. Babiš podporil Zemana, ale pre hnutie ANO je to oveľa horšia situácia, ako keby zvíťazil Drahoš.
Hoci výsledky prezidentských volieb sú tesné, nemožno počítať s tým, že Zeman bude k svojim politickým konkurentom ústretový. Jeho politika „víťaz berie všetko" tak povedie k ďalšej polarizácii českej spoločnosti.
Po tretie, ANO teraz na druhý pokus zostavuje vládu a čaká, akým spôsobom sa skončí februárový zjazd ČSSD. Po volebnom debakli strana zostáva naďalej rozdelená a časť členov sa opäť pokúša dostať do priazne prezidenta. Pre liberálne krídlo taká orientácia nie je prijateľná, a tak ČSSD hrozí rozdelenie.
Po štvrté, prezident sa v posledných mesiacoch čoraz častejšie opiera o extrémistickú a protieurópsku Stranu priamej demokracie, ktorej líder Tomio Okamura s ním priamo v štábe oslavoval víťazstvo. Prezident z tejto strany robí legitímnu súčasť českej politiky. Dokáže si slovenský čitateľ predstaviť, že by po voľbách Andrej Kiska slávil výhru s Marianom Kotlebom? Táto spolupráca vedie k zhrubnutiu a radikalizácii politiky.
České voľby sprevádzala vysoká volebná účasť, takmer 67 percent hlasujúcich je údaj, ktorý si skoro nikto nedokázal predstaviť. Obaja kandidáti mobilizovali svojich priaznivcov a 2,7 milióna hlasov pre porazeného Jiřího Drahoša ukazuje, že odporcovia Zemanovej politiky predstavujú reálnu silu, s ktorou je možné do budúcnosti počítať. Drahoša podporili jeho niekdajší protikandidáti Marek Hilšer, Michal Horáček aj Pavel Fischer. Je dosť možné, že všetci sa zapoja do jesenných senátnych volieb a majú šancu v nich uspieť.
Hoci výsledky prezidentských volieb sú tesné, nemožno počítať s tým, že Miloš Zeman bude k svojim politickým konkurentom a ich voličom ústretový. Jeho politika „víťaz berie všetko" tak povedie k ďalšej polarizácii českej spoločnosti. Skutočná hrozba sa však skrýva inde. Zeman, Okamura, komunisti, ANO aj časť ČSSD chcú posilňovať priamu demokraciu v ČR, prijať zákon o celoštátnom referende a prezidentovi by neprekážal ani návrh na hlasovanie o zotrvaní Česka v Európskej únii. Sám by síce hlasoval za, ale do budúcnosti sa tu otvára veľmi nebezpečný priestor. Zeman totiž súhlasí so zrušením senátu či znížením počtu poslancov. Víťazstvo Miloša Zemana tak predstavuje pokračovanie trendu, ktorý sa začal najneskôr na jeseň parlamentnými voľbami. Možno sme teraz zrýchlili cestu smerom k Poľsku a Maďarsku.