To však platí iba za predpokladu, že členovia SPD dajú zelenú koaličnej zmluve, na ktorej sa nedávno dohodli politické špičky konzervatívcov a sociálnych demokratov. Keď väčšina z takmer pol milióna členov strany bude hlasovať proti pokračovaniu veľkej koalície, bude treba vyhlásiť predčasné voľby.
Problém nespočíva v tom, že pomerne malý počet ľudí, ktorí sa zaujímajú o politiku, rozhodne o osude celej krajiny. Spolkový ústavný súd nedávno potvrdil, že predsedovia strán sú oprávnení takto si zabezpečiť podporu straníckej základne pri prijímaní dôležitých rozhodnutí. Súvisí to s tým, že strany sú podľa ústavy hlavným prvkom demokratickej „tvorby politickej vôle“ v Nemecku.
Vláda v Berlíne bude znova spoľahlivým partnerom nielen európskych krajín, pokiaľ sa vytvorí tretia čierno-červená koalícia pod vedením Angely Merkelovej. Podľa koaličnej zmluvy nastanú iba také zmeny politického kurzu, ktorými sa Nemci budú približovať napríklad k postojom francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona. Tým, že by sociálni demokrati mali zodpovedať za ministerstvo financií, určite sa nájde viac pochopenia pre štáty, ktoré výrazne trpia následkami krízy v eurozóne.
Konzervatívni kritici o návrhu koaličnej zmluvy hovoria ako o dokumente politického prechodu. Chýbajú im základné myšlienky týkajúce sa pripravenosti Nemecka na výzvy digitálnej doby alebo na modernizáciu čiastočne zastaranej infraštruktúry. Ľavicoví komentátori zase s uspokojením zdôrazňujú, že vláda bude investovať vyše 46 miliárd eur do projektov v oblasti sociálnych vecí a školstva.
Staronová vládna koalícia by chcela urýchliť získavanie nových pracovných síl z členských štátov Európskej únie, ale aj z iných krajín.
V každom prípade sa dá konštatovať, že návrh zmluvy je zmesou ambicióznych túžob všetkých tých, čo sa zúčastnili na rokovaní o programe na ďalšie volebné obdobie. Chýba tam však rukopis osobnosti, ktorá nepochybne drží vo svojich rukách opraty. Inými slovami. návrh dohody CDU, CSU a SPD je dôkazom toho, že kancelárka Merkelová počas posledných mesiacov výrazne stratila vplyv na zásadné politické rozhodovania. Veď musela až nezvyčajne vyhovieť požiadavkám oboch koaličných partnerov.
Okrem toho možno chápať koaličnú zmluvu dokonca aj ako ospravedlnenie sa za chyby, ktorých sa predchádzajúca vláda dopustila voči občanom. Tá nová chce napríklad robiť všetko pre to, aby sa neopakovala napätá situácia, ktorá nastala v lete 2015 v súvislosti s utečeneckou krízou. Nemci už nebudú prijímať viac ako 200-tisíc migrantov ročne. To je dosť pozoruhodné vzhľadom na to, že Merkelová dlho trvala na tom, že k jej vtedajšiemu kurzu vôbec neexistuje alternatíva. V tejto súvislosti je tiež veľmi zaujímavé, že budúca vláda by mala Bundestagu predložiť nový zákon o prisťahovalectve. Práve konzervatívci pod kancelárkiným vedením donedávna rozhodne odmietali zmenu predpisov týkajúcich sa migrácie.
Podľa návrhu koaličnej zmluvy už vláda v Berlíne nebude motorom ďalekosiahlych reforiem v Európe. Napriek tomu, že práve európski partneri budú môcť profitovať z čierno-červeného programu. Nový kabinet by chcel zintenzívniť vzťahy s Francúzskom a Poľskom a výrazne zvýšiť počet medzinárodných dohôd, pod ktoré sa Nemci podpíšu. Okrem toho by chcela staronová koalícia urýchliť získavanie nových pracovných síl z členských štátov Európskej únie, ale aj z iných krajín. Nemecko sa tým stane ešte zaujímavejšie pre migrantov, ktorí hľadajú prácu. Plány novej vlády teda vyzerajú perspektívne. Otázka však znie, či politický tím, ktorému trvalo viac ako šesť mesiacov, kým sa dohodol na tom, že bude pokračovať v doterajšej formácii, bude dostatočne silný na to, aby svoje sľuby aj splnil.