Najtradičnejšia partaj v krajine (vznikla tajne roku 1878) zažila mnohé obdobia – šťastné i vyslovene komplikované. Do niektorých sa dostala nevinne, ale že je dnes v najťažšej situácii po roku 1989, za to si môže najmä sama. Jej reálny ponovembrový obnoviteľ Miloš Zeman sa rozhodol, že napodobní jediného politika, ktorého kedy uznával – Václava Klausa s jeho Občianskou demokratickou stranou. Podarilo sa mu to veľkolepo. Rovnako ako on sa stal dvakrát prezidentom republiky. V každom prípade a priori zhanobenej demokratickej ľavici splnil to, čo jej sľúbil. Do úradu vlády v Strakovej akadémii vstúpila hlavnou bránou.
Najprv však musel pred rokmi vyhrať na zjazde ČSSD v Hradci Králové, kde o. i. porazil iného ambiciózneho muža, Jiřího Paroubka. Minulú nedeľu sa na najvyššom rokovaní tej istej strany v tom istom meste a v tej istej budove zúčastnil znovu. A zase bol neprehliadnuteľný. Lenže do vlaňajšieho októbra najsilnejšia parlamentná formácia sa teraz ocitla v bode, v akom pred rokmi preberal jej kormidlo od emigrantských funkcionárov. Nevýznamnú, stroskotanú, prihrbenú takmer až k zemi, na hranici voliteľnosti.
Zeman je v podstatne inej situácii. Samotná jeho prítomnosť mala pre mnohých delegátov ponižujúci podtón, že keby sociálni demokrati udržovali s „Otcom zakladateľom“ priaznivé vzťahy, nemuseli by si pripomínať svoj triumfálny reštart tam, kde on rozbehol svoje vodcovstvo.
ČSSD vytrvalo klesá počet členov a do hĺbky ju prežiera klientelizmus, korupcia, dlhy, bieda osobností a neochota postarať sa o vlastných odborníkov, ktorí prechádzajú ku konkurencii.
Ako po druhý raz zvolená hlava štátu si iste vnútorne vychutnal sarkastické déjà vu. Bývalí spolustraníci opäť napodobňujú ODS, ktorá po ére zbožňovaného Klausa spadla k obdobným percentám. Až sa v takmer klinickej smrti zachraňovala „mystickým“ stretnutím v rovnakom olomouckom hoteli, kde ju Klaus – prostredníctvom finančných a personálnych zdrojov komunistického režimu – úspešne ustanovil.
Čerešničkou na torte pohladeného ega terajšieho prezidenta bola slabošská neúčasť bývalého predsedu ČSSD a expremiéra Bohuslava Sobotku. Byrokraticky založeného chlapíka, ktorý má leví podiel na súčasnom stave vecí. Chýbala mu charizma, hovoril ako učiteľ vidieckej málotriedky a za svojho šéfporadcu (do značnej miery Zemanovi na zlosť) si vybral bývalého premiéra Vladimíra Špidlu. Zakomplexovanú osobu, ktorej neprofesionalita a abnormálna hrôza z autoritatívnych mužských osobností sú prinajmenšom v politickej sfére notoricky známe.
Dalo sa očakávať, že si prvý občan štátu v predslove pred delegátmi zjazdu v Hradci Králové najprv vyrovná účty, aby vzápätí presedlal na babišovského koňa. Zeman si zarajtoval poriadne! Premiérovi v demisii, s ktorým má tvrdo pragmatický vzťah, robil agitátora. Emisára, ktorý sa prihovára za podporu ďalšej chystanej vlády, ale bez ministerskej účasti sociálnych demokratov. Aby sa vlastne stali miliardárovým príveskom, a to za minimálnu cenu. Očividne si praje, aby víťazil nad „zradcovskou“ stranou až do konca svojich politických dní.
Stav ČSSD je veľmi kritický. Vytrvalo klesá počet jej členov (teraz ich je okolo 19-tisíc) a do hĺbky ju prežiera klientelizmus, korupcia, dlhy, bieda osobností a neochota postarať sa o vlastných odborníkov, ktorí naštvane prechádzajú ku konkurencii. Pokiaľ si sociálni demokrati po nezmyselne jednodňovom zjazde, na ktorom nestihli zvoliť ani celé vedenie strany, neuvedomia, čo všetko prespali, môže byť ich situácia ešte oveľa horšia. Varovne konečná.