Scenáre ohľadom budúceho vývoja únie, ktoré vlani prezentoval predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker, sa pohybovali od udržania statusu quo cez posilnenie spolupráce medzi podobne zmýšľajúcimi štátmi až po europeizáciu politík na národnej úrovni.
Aká je však skutočná perspektíva strednej a východnej Európy? Mali by sme pokračovať, spraviť viac alebo jednoducho znova prejsť na jednotný trh? Jednoduchá odpoveď neexistuje. Navyše náš región nepredstavoval konzistentný a jednotný hlas v diskusiách o mnohorýchlostnej Európe. Zatiaľ čo sa viacerí k diferencovanej spolupráci stavajú kriticky, iní myšlienku zvýšenej kooperácie podporujú.
Ak sa eurozóna v integrácii pohne dopredu a začne v inštitúciách EÚ konať ako jeden blok, ostatné štáty sa môžu začať cítiť marginalizované.
Najnovšia správa GLOBSEC-u analyzuje, čo pre strednú a východnú Európu znamená budúca podoba a trajektória EÚ v šiestich politických oblastiach a pri akej podobe EÚ by tento región najviac profitoval. Správa tiež poskytuje odporúčania ohľadom toho, ako formovať budúcnosť tak, aby dané opatrenia boli prospešné nielen pre našu oblasť Európy, ale aj pre celú EÚ.
Francúzsky minister financií Bruno Le Maire sa v nedávnom rozhovore vyjadril, že do júna tohto roka sa euroskupina musí dohodnúť na nových reformách. Tiež zdôraznil, že nie je čas na hľadanie konsenzu a až po tom, čo nájdu kompromis Francúzsko a Nemecko, sa predmetom rokovaní stanú Španielsko a Taliansko. Zvyšné štáty sa budú musieť už iba prispôsobiť.
Rýchla integrácia a konsolidácia menovej únie však pre krajiny strednej a východnej Európy predstavujú viacero rizík. V rámci visegrádskej štvorky je v súčasnosti členom eurozóny len Slovensko. Keď sa eurozóna stane integrovanejšou a ak ďalšia krajina V4 do nej nevstúpi, rozdiely v rámci tejto malej skupiny nevyhnutne narastú. Slovensko pritom pozbiera ovocie ucelenejšej ekonomickej a menovej únie, ako aj extraredistribučných kanálov.
Okrem toho, ak sa eurozóna v určitých oblastiach integrácie pohne dopredu a začne v inštitúciách EÚ konať ako jeden blok, ostatné štáty, ktoré nie sú súčasťou eurozóny, sa môžu začať cítiť marginalizované. Naplnenie tohto scenára by mohlo viesť k destabilizácii únie. Preto by malo byť pre krajiny strednej a východnej Európy, ktoré sú mimo eurozóny, strategickým cieľom pripraviť sa na členstvo v nej. Ostatné štáty by sa mali usilovať o zvyšovanie konkurencieschopnosti vlastných ekonomík, keď zoberieme do úvahy aktuálny trend zrýchľovania integrácie.
Hlavnou súčasťou tohto procesu bude zavedenie dôležitých systémových reforiem na národnej úrovni. Medzitým by mali krajiny strednej a východnej Európy, ktoré sú súčasťou eurozóny, poskytnúť svoje skúsenosti a pomôcť ostatným štátom, len čo budú pripravené a rozhodnuté tiež tam vstúpiť.
Podľa najnovšej správy je realizácia ambicióznej zahraničnej politiky EÚ, ktorá ostáva jednou z najmenej rozvinutých zahraničných politík, v strategickom záujme strednej a východnej Európy. Pretože tento región nedisponuje takými zdrojmi ako Francúzsko či Nemecko, je odkázaný na pomoc EÚ, aby bol schopný čeliť výzvam, aké dnes predstavuje napríklad Rusko.
Pretože Spojené kráľovstvo zvyklo byť viac naklonené prioritám strednej a východnej Európy na východe, tento región by mal investovať aj do budovania kapacít potrebných na účasť vo formovaní a vytváraní pobrexitovej zahraničnej politiky EÚ.
Krajiny strednej a východnej Európy by mali tiež preukázať vyššie ambície, konštruktívnejší prístup a podporu pri vytváraní zahraničnej politiky EÚ. Ak chcú, aby únia hovorila jedným hlasom v otázkach implementácie a obnovenia sankcií voči Rusku, budú musieť preukázať viac solidarity v nekonvenčnej zahraničnej politike, napríklad vo finančnej podpore južnej Európy. Stredná a východná Európa dostanú v globálnych otázkach hlas, iba ak budú s úniou ťahať za jeden povraz.
V ostatných oblastiach (jednotný trh, sociálna, klimatická a energetická politika či otázky bezpečnosti a obrany) by sa mali naše krajiny primeraným tempom usilovať o vzájomné zblíženie a súčasne pokračovať v národných systémových reformách. Na európskej úrovni by si mali zaistiť dostatočnú podporu na to, aby dohnali starších a ekonomicky úspešnejších členov únie.
Tak často spomínané oživenie, obnovenie či pretvorenie Európy bude musieť prebehnúť nielen na úrovni starších členských štátov, ale aj zvyšných krajín. Najnovšia správa z GLOBSEC-u v tomto smere predstavuje smelý krok vpred vzhľadom na to, že poskytuje návrhy a odporúčania pre strednú a východnú Európu, ako aj pre celú úniu.