Ústavný rámec

10.03.2018 12:00

Keď píšem tieto riadky, ešte nie je v ústavnoprávnej rovine, na rozdiel od politického diania, čo riešiť. Trojica opozičných strán podáva návrh na vyslovenie nedôvery vláde a ďalšia oznámila, že tento návrh nepodporí. Ide o situáciu, ktorej zvládnutie upravuje Ústava SR a preverila ho ústavno-politická prax.

Šokujúca vražda novinára a jeho partnerky vyvolala v radoch opozície, do ktorých sa zaradil aj prezident Andrej Kiska, racionálne ťažko zdôvodniteľné, ale o to hlasnejšie oživenie a návrhy na predčasné voľby a zmenu či „rekonštrukciu“ vlády. Postupne si ich osvojujú aj osvedčení organizátori protestov.

Pozornosť sa pomaly presúva od úsilia polície o odhalenie páchateľov k využitiu a podnecovaniu pobúrenia verejnosti, a tak prospeje pripomenutie ústavného rámca ciest k vysloveniu nedôvery vláde a predčasným parlamentným voľbám.

V slovenskom ústavnom systéme niet medzi vyslovením nedôvery vláde a predčasnými parlamentnými voľbami právnej súvislosti, i keď politicky môžu byť tieto procesy previazané. O vyslovení nedôvery vláde aj o predčasných voľbách rozhoduje Národná rada Slovenskej republiky.

Návrh na vyslovenie nedôvery vláde môže podať len skupina aspoň 30 poslancov a rozhoduje o ňom parlament nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých poslancov, čiže vláda padne, ak sa za návrh vysloví aspoň 76 zákonodarcov. Nehlasujúci, neprítomní a zdržiavajúci sa hlasovania v skutočnosti podporujú vládu.

Prezident po prípadnom vyslovení nedôvery vláde ju odvolá a buď vymenuje vládu novú, alebo poverí tú odvolanú ďalším pôsobením v obmedzenom rozsahu a pod jeho zvláštnou kontrolou. Tak dovládol kabinet Ivety Radičovej. Kiskov návrh zásadnej rekonštrukcie vlády, ktorá by požiadala o vyslovenie dôvery v parlamente, znamená, že by musela získať hlasy 76 poslancov, a teda všetci tí, čo nehlasovali, neboli prítomní alebo sa zdržali hlasovania, by vlastne hlasovali proti.

K predčasným parlamentným voľbám možno na Slovensku dospieť, ak vynecháme niektoré kuriózne situácie typu neúspešného ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta, ústavným zákonom o skrátení volebného obdobia Národnej rady. Zákonodarnú iniciatívu tu majú poslanci, výbory parlamentu a vláda.

Na schválenie ústavného zákona treba minimálne 90 poslaneckých rúk. Na rozdiel od Českej republiky slovenský Ústavný súd nepreskúmava súlad ústavných zákonov s Ústavou SR, a tak by asi nebolo možné napadnúť ústavný zákon o skrátení volebného obdobia parlamentu v Košiciach.

Vyslovenie nedôvery vláde nevedie k predčasným voľbám a ústavný zákon o skrátení volebného obdobia neznamená pád vlády. Dôsledkom vyslovenia nedôvery vláde však je podstatné posilnenie mocenského postavenia hlavy štátu, ktorá rozhoduje o ďalšej existencii vlády a ak ju zachová, tak získava zásadný vplyv na jej rozhodnutia.

Otázky vyvolávajú iniciatívne konzultácie prezidenta s politickými stranami v situácii existencie vlády, ktorej dosiaľ nebola vyslovená nedôvera a ani sama nepodala demisiu. Nemožno ich označiť za protiústavné, ale sú blízko hraníc našich ústavných tradícií. Najmä keď hlava štátu už pred ich začatím vyhlásila dva scenáre ďalšieho postupu, na uskutočnenie ktorých nemá právomoc. Tu však ide viac o priania a politickú taktiku ako o ústavnosť.

Kým vláda neodstúpi alebo kým jej parlament nevysloví nedôveru, sú ústavné prostriedky prezidenta na jej pôsobenie veľmi malé. V parlamentnej republike, akou Slovensko podľa svojej ústavy ešte stále je, sú rozhodujúce pomery v zastupiteľskom zbore, ktorého členovia i politické strany sa opierajú o výsledky predchádzajúcich volieb. Majú teda povinnosť i právo viesť štyri roky krajinu a rozum im radí nezabúdať na budúce voľby.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Andrej Kiska #vláda #Ústava SR #nedôvera #vládna kríza 2018
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
24,99
Perla Ruža Color

Perla Ruža Color

34,99
Rozeta

Rozeta

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk