Smer po Kuciakovi

16.03.2018 12:00

Výmenu na poste premiéra, ohlásenú v stredu večer, možno na jednej strane čítať ako porážku Roberta Fica, ktorý dva týždne otáľal s prijatím menej bolestivých riešení, akými boli okamžitý odchod ministra vnútra Roberta Kaliňáka a ešte predtým suspendovanie dvoch pracovníkov Úradu vlády SR – Viliama Jasaňa a Márie Troškovej – z jeho vlastnej iniciatívy, a to okamžite po príchode na pracovisko po zverejnení posledného článku Jána Kuciaka. Ak sa však tento plán naplní, Fico sa bude snažiť využiť zostávajúci čas do riadnych alebo aj predčasných parlamentných volieb na svoju rehabilitáciu.

Smer by takýto reštart potreboval ako soľ, keďže najnovší prieskum agentúry Focus mu nameral podporu vo výške 20,2 percenta opýtaných, čo je o 5,3 percenta menej ako v januári 2018. Ak aj dovtedy preferencie strany skôr stagnovali alebo klesali a tento trend potvrdili aj výsledky krajských volieb, pokles v priebehu troch mesiacov je mimoriadne strmý a je na dlhodobom minime.

Bez ohľadu na to, ako sa situácia v priebehu najbližších dní vyvinie, je ešte priskoro Smer pochovávať. Strana stráca podporu, objavujú sa signály erózie členskej základne a odchody Marka Maďariča či Romana Šípoša z premiérovho najbližšieho okolia takisto svedčia o nie príliš povzbudivom trende. Na druhej strane, Ficovi sa podarilo takmer dokonale vyčistiť priestor naľavo od stredu od potenciálnej konkurencie.

Pri absencii väčšieho dobra sa teda Smer stal, voľky-nevoľky, v očiach ľavicového voliča menším zlom. Dokonca, ešte pred vraždou novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky, mohla Smer na čele vlády vnímať ako menšie zlo aj časť voličov, ktorí nikdy priaznivcami tejto strany neboli, a vystačil na to pohľad na fotografie predstaviteľov opozičného tábora.

Na nedávnych demonštráciách sa objavil mimoriadne vysoký počet účastníkov, porovnateľný s novembrom 1989. Napriek tomu však netreba zabúdať, že Slovensko predstavujú aj ľudia, ktorí nevisia každý deň na Facebooku, nesledujú médiá a zároveň majú problém vyžiť z platu blízkeho úrovni minimálnej mzdy či žijú v tzv. hladových dolinách. Títo ľudia neraz pracujú v neľudských podmienkach.

Fico sa bude snažiť využiť zostávajúci čas do riadnych alebo aj predčasných parlamentných volieb na svoju rehabilitáciu. Smer-SD by takýto reštart potreboval ako soľ.

Pre takýchto ľudí opozičné strany neponúkajú absolútne nič. Ich problémy zaujímajú len málo ľudí vo väčších mestách, ktorí si myslia, že sú víťazmi ekonomickej a sociálnej transformácie. Kritika Smeru, že pre ľudí z kategórie porazených urobil za roky svojho vládnutia v praktickej politike veľmi málo, môže byť oprávnená.

Títo ľudia sa však zároveň obávajú, že s nástupom riešení ponúkaných napr. stranou Sloboda a Solidarita, ktoré sa zrejme stanú jadrom programu budúcej pravicovej vlády, nezískajú nič. Prieskum agentúry Focus naznačuje, že mnohí z nich sa presúvajú k podstatne radikálnejším a antisystémovým subjektom, ako je napr. ĽS NS či Sme rodina, bez ohľadu na to, že podobné strany budú pri realizácii ich sociálnych požiadaviek ešte menej úspešné ako Smer.

Na Slovensku má miesto sila, ktorá bude ochotná realizovať požiadavky odborových zväzov, ktorá bude garantovať rozumné prerozdeľovanie vyprodukovaného bohatstva na princípoch sociálnej solidarity, ktorá bude presadzovať konsenzuálne riešenie protichodných záujmov v sociálnej a ekonomickej oblasti. Skúsenosť Smeru ukázala, že táto strana musí oslovovať ľudí, ktorí sú neraz zaskočení rýchlou modernizáciou a žijú mimo veľkých miest.

Strany ako Progresívne Slovensko či Spolu – Občianska demokracia túto časť voličov nezískajú. Môžu osloviť mestských voličov, ktorí si uvedomujú, že fungujúce verejné služby a mechanizmy sociálnej solidarity neboli vymyslené komunistami a nemajú zaniknúť spolu s nimi. Zatiaľ ich však pozná iba časť čitateľov pravicových médií. Od ľavice sa dištancujú a len ťažko si predstaviť, že neokonzervatívny čitateľ .týždňa sa zrazu stane stúpencom progresívneho hnutia s potenciálnym presahom do ľavej časti politického spektra. Preto ľavicová „kaviareň“ musí čo najskôr začať hovoriť s reálne existujúcimi ľavicovými voličmi.

Trend ich presunu k stranám krajnej pravice je badateľný v celej Európe. Jeho dôsledkom je však obmedzenie priestoru pre sociálny dialóg v doterajšej podobe a dokonca stav, keď štandardné požiadavky v sociálnej oblasti môžu byť spochybňované práve tým, že ich vznášajú voliči antisystémových strán. Ficov nepotrebný atak na Sorosa môže byť pre Smer pokušením posunúť sa na úroveň krajnej pravice, čo by však prispelo k delegitimizácii diskusie o sociálnej otázke, tak ako sa o to neraz usiluje neoliberálna pravica.

Voličské hlasy sociálnych demokratov boli doteraz viazané na osobu charizmatického lídra. Svoj potenciál stále má. Nepochopil však, že výbuch občianskej nespokojnosti a kríza v koalícii nie sú banálnou šarvátkou, akú zažil minulý rok s predsedom SNS Andrejom Dankom. Jeho správanie počas viac než dvoch týždňov od vraždy J. Kuciaka a jeho partnerky teda vedú k zamysleniu, či R. Fico naozaj ešte takýmto lídrom je.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#vražda novinára Jána Kuciaka #vládna kríza 2018 #Smer #Mária Trošková #demisia Roberta Kaliňáka
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
71,99
Flower box vintage kocka "L" červené ruže

Flower box vintage kocka "L" červené ruže

29,99
Sweet červené ruže s gypsophilou

Sweet červené ruže s gypsophilou

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk