Kresťanskí demokrati do vlády?

26.03.2018 07:00

Snem Kresťanskodemokratického hnutia spred týždňa opätovne zvolil za svojho lídra Alojza Hlinu. Na otázku, či by sa hnutie chcelo stať súčasťou akejsi novej SDK, ako to navrhol Igor Matovič, staronový predseda sa ohradil, že KDH je jedinou kresťanskodemokratickou stranou na Slovensku, je víťazom volieb do VÚC a nemá prečo vstupovať do nejakej SDK.

Hlina sa nepochybne inšpiroval Jánom Čarnogurským, ktorý sa roku 2000 odmietol stať súčasťou SDKÚ. Tá už odišla do histórie a KDH, naopak, ašpiruje na účasť v budúcej vláde so SaS a OĽaNO. A túto ambíciu chce naplniť čím skôr, hneď 8. septembra, teda dňom predčasných volieb, na ktorom sa dohodli opozičné strany. Je viac ako isté, že využijú všetky prostriedky, aby to dosiahli.

Kto je bez viny

KDH je po SNS druhou najstaršou stranou na slovenskej politickej scéne. V našich pomeroch to býva tak, že čím dlhšie politická strana vládne na centrálnej úrovni, v kraji či na komunálnej úrovni, tým zriedkavejšie sa vyhne aféram, korupčným škandálom, prepojeniam na oligarchov a podobne.

Rozdiely môžu byť v miere sofistikovanosti korupčného správania a úmerne tomu schopnosti ho zakrývať, vo „výbere“ oligarchov, hoci v skutočnosti sú to oligarchovia starí alebo noví – napríklad v IT sektore, ktorí stavia na určitú stranu. Rozdiel môže byť i v rozsahu korupcie, hoci ten často nezávisí od počestnosti politického subjektu, ale od veľkosti príležitosti, ktorú má. Dokedy to takto zostane, neviem…

Nie ochrana záujmov nášho štátu, ale investorov je pre zástupcu KDH v europarlamente prvoradá.

Ani jediná kresťanskodemo­kratická strana na Slovensku nie je čistá. Naopak, zoznam jej káuz je dlhý. Nevyhli sa im ani jej ministri. Povedzme šéf rezortu zdravotníctva Ivan Uhliarik. Ten vraj podmienky v liekovej politike nastavoval tak, aby boli výhodnejšie pre distribučné spoločnosti a vyslúžil si svojím vzťahom k istej finančnej skupine hanlivú prezývku.

Minister dopravy Ján Figeľ zase získal lukratívny byt v bratislavskom Starom Meste takmer zadarmo. A podobné problémy mali aj členovia KDH zo starších vlád. Nehovoriac o prešľapoch pri verejnom obstarávaní na ministerstvách riadených týmto hnutím a pri prideľovaní dotácií či o úplatkárskych aférach na komunálnej úrovni, zlatých padákoch manažérov za KDH v štátnych podnikoch, o rodinkárstve pri menovaní do funkcií atď.

Nie je až také kresťanské

Prípadná zmena názvu na KDH – Kresťanskí demokrati ich politiku kresťanskejšou neurobí. Pokým toto hnutie vládlo, malo ďaleko od sociálnej politiky hlásanej v cirkevných encyklikách. Pridŕžalo sa, naopak, čistých neoliberálnych hesiel a ani vo voľbách roku 2016 sa od starých schém nedištancovalo.

„Chceme sa vrátiť k rovnej dani, s ktorou kedysi KDH prišlo,“ nezaprel Figeľ, že to bola práve jeho strana, ktorá túto iniciatívu prevzala od kandidáta na amerického prezidenta Steva Forbesa. Rovná daň by mala dosiahnuť 18 percent. Z čoho by chcela financovať svoj program rozvoja rodiny, neuviedla.

Možno sa pod Hlinom KDH už zmodernizovalo a pokresťančilo. Ktohovie. Isté je však to, že to nemožno povedať o politike, ktorú presadzujú ich reprezentanti v Európskom parlamente.

Politika v Európskom parlamente

Vražda novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky dala poslancom za KDH v Štrasburgu možnosť ozvať sa a zmobilizovať aj frakciu európskych ľudovcov, do ktorej patria. To, že europarlament odsúdil tento dvojnásobný zločin rovnako ako nedávnu vraždu maltskej novinárky, a že skupina poslancov sa rozhodla preveriť hospodárenie s eurofondmi na Slovensku, je úplne v poriadku. Ale vyjadrenia Manfreda Webera, predsedu Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (EĽS), boli neprípustnou nadprácou. Slovenskí členovia EĽS ho napriek tomu podporili.

Miroslav Mikolášik (KDH) otvorene vyhlásil, že na Slovensku musí prísť k zásadným politickým zmenám.

Europa nostra – naša Európa je východiskom zahraničnej politiky KDH a možno len súhlasiť, že aj my sme Európa a sme spoluzodpovední za jej vývoj. Ak by sa KDH pod vedením Figeľa – nášho prvého európskeho komisára – bolo v programe z roku 2015 postavilo proti EÚ, bolo by to skoro, ako keď Strana nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP), ktorej šéf Nigel Farage inicioval referendum o brexite.

Akú politiku teda presadzujú slovenskí europoslanci za KDH? Jedna ukážka. Od roku 2017 sa rokovania o obchodnej a investičnej dohode medzi EÚ a USA, známej ako TTIP, zmrazili. Nie však preto, že občianska iniciatíva Stop TTIP nazbierala vyše 3,5 milióna hlasov. Dôvodom bol nástup Donalda Trumpa do úradu. Na tlak „ulice“ urobila Európska komisia zopár ústupkov, a to aj v prípade najkontroverznej­šieho mechanizmu ochrany zahraničných investorov pod skratkou ISDS.

Europoslanec Ivan Štefanec návrh komisárky obchodu Cecilie Malmströmovej na vznik medzinárodného investičného súdu, ktorý by mal väčšiu legitimitu ako ISDS, komentoval: „Hlavným zmyslom je mať funkčnú arbitráž, aby boli ochránené investície a súkromné vlastníctvo.“ Inými slovami, nie ochrana záujmov nášho štátu, ale investorov je preňho ako zástupcu KDH prvoradá. Bude aj taká politika tohto hnutia v slovenskej vláde?

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#VÚC #snem #SDK #KDH #Igor Matovič #Alojz Hlina
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk