V Salisbury otrávili ruských občanov. Sergeja a Júliu Skripaľovcov. Naše veľvyslanectvo v Londýne vzápätí požiadalo britské orgány o poskytnutie informácií o incidente a vyšetrovaní. Uplynul takmer mesiac a stále nemáme oficiálnu správu. Našim diplomatom odmietli zákonnú možnosť prístupu k spoluobčanom v súlade s literou Viedenskej dohody.
Britská strana neurobila ani najmenší pokus o spoločné prešetrenie udalosti. Napriek tomu, že Rusko ihneď vyjadrilo ochotu, hoci nemá s incidentom nič spoločné. Požiadalo o vzorky použitej látky a navrhlo spoločné vyšetrovanie. Neúspešne. Naopak, najvyššie miesta v Londýne prišli s tvrdými ultimátami. Namiesto dôkazov (ktoré neexistujú) o "ruskej stope”, predložili záver o ruskom "veľmi pravdepodobnom” zavinení. Vraj "iné pravdepodobné vysvetlenie neexistuje”. Ide o oficiálne stanovisko britskej vlády prijaté na základe nastrčených indícií, ktoré z akýchsi dôvodov bez výhrad prijali aj kolegovia z EÚ.
Smer, ktorým vedú krajiny EÚ rusofóbovia s jasným cieľom postaviť ďalšiu prekážku na ceste normalizácie situácie v Európe, vedie do slepej uličky.
Sentenciu veľvyslanca Gartha, že "britská vláda dala Kremľu po útoku príležitosť, aby vysvetlil, či mu táto otravná látka nechýba”, možno charakterizovať iba ako detské bľabotanie. Čakali sme od Británie oficiálne oslovenie a postup podľa Dohody o zákaze chemických zbraní. Londýn sa však domnieval, že vystačí s predpokladmi, dohadmi a domnienkami. Buď nemá čo poskytnúť, alebo má čo tajiť. A je tu i rýchlosť, s akou vytiahol priame obvinenia na ruskú adresu, ako aj pripravenosť a rozsah propagandistickej kampane.
Organizácia pre zákaz chemických zbraní ešte 27. septembra 2017 oficiálne potvrdila, že Rusko ukončilo pred stanoveným termínom likvidáciu všetkých zásob chemických zbraní. Vari Londýn spochybňuje dôveru v spomínanú organizáciu? Napokon, ak Británia prejavuje absolútnu neochotu na dialóg, tak je absurdné žiadať od Ruska v tomto prípade vysvetlenia.
Podstatná a zatiaľ nezodpovedaná otázka je: Kto a prečo potrebuje škandál? Rovnako ako: Komu vyhovoval incident tesne pred ruskými prezidentskými voľbami a majstrovstvami sveta vo futbale? Aký motív mohla mať Moskva na odstránení Skripaľa, ktorý pre Rusko nepredstavoval ohrozenie? Existujú však štáty, ktorým je mimoriadne výhodné zvaľovať vinu na Moskvu.
Nepodložené obvinenia prezentované ako „pravda pravdúca“ už dávno charakterizujú britskú politiku. Tvrdenie, že "Rusko je známe ako štát, ktorý sponzoruje vraždy”, je nechutným propagandistickým ťahom bez argumentov a faktov. Čím je však známa Veľká Británia? Napríklad priznaním expremiéra Tonyho Blaira v rozhovore pre CNN, že klamal, keď tvrdil, že Irak má zbrane hromadného ničenia. Hoci sa neskôr ospravedlnil, život desiatkam tisíc nevinných Iračanov nevráti. A sú tu aj nemalé obete amerických a britských operácií v bývalej Juhoslávii, Líbyi a Sýrii.
Rada EÚ prijala dokument, v ktorom viní Rusko zo zodpovednosti za incident v Salisbury na základe tvrdenia, že "chýba iné pravdepodobné alternatívne vysvetlenie”. Ide o priznanie vlastnej nemohúcnosti a politickej zaangažovanosti. Ochota únie pristúpiť na britskú verziu vyvoláva ľútosť. Chce sa veriť, že si členské krajiny EÚ uvedomujú: smer, ktorým ich vedú rusofóbovia s jasným cieľom postaviť ďalšiu prekážku na ceste normalizácie situácie na európskom kontinente, vedie do slepej uličky. Vari to Európania potrebujú? Určite nie.