Dnes, tristo rokov po jeho smrti, keď už nie je možné byť úplne doma ani v jednom, veľmi úzko špecializovanom odbore, nastala medzi Tatrami a Dunajom zvláštna recidíva. Na našom malom Slovensku sa napriek logike veci objavujú ako huby po daždi ďalší a ďalší polyhistori.
Týchto slovenských „vševedkov“ nájdete takmer na každej škole, pričom hustota ich výskytu je nepriamo úmerná veľkosti školy: Čím menšia škola, tým viac polyhistorov vševedkov.
Zaujímavé na tejto renesancii takmer všetkého znalých jedincov je aj to, že ak pokles počtu žiakov dosiahne určitú kritickú hranicu, narastá nielen počet polyhistorov na škole, ale oni sú dokonca ešte aj „polyhistorickejší“. Jeden a ten istý učiteľ učí fyziku, chémiu, biológiu, geografiu, telesnú výchovu a informatiku. To, že si k tomu priberie nejakú tú etiku alebo absurdnosť typu mladý záchranár, či dokonca chov dravých vtákov, by nemalo nikoho prekvapiť.
Slovenských „vševedkov“ nájdete takmer na každej škole, pričom hustota ich výskytu je nepriamo úmerná veľkosti školy: Čím menšia škola, tým viac polyhistorov vševedkov.
Aj autor týchto riadkov sa ocitol v podobnej situácii. V sedemdesiatych rokoch minulého storočia sa pokúšal na jednej hodine vysvetliť žiakom podstatu Platónovej ontológie, aby na ďalšej hodine demonštroval inej skupine žiakov, ako sa inštaluje pisoár. Ale to bolo v tom čase výnimkou, len málo významnou anomáliou zapríčinenou nejakým idiotom na ministerstve školstva či ÚV KSS, ktorému napadlo, že gymnazisti sú príliš elitárski, a preto im treba zraziť hrebienok polytechnizáciou ich vzdelania. Zrejme, aby mali bližšie k robotníckej triede.
V každom prípade vševedkovia existovali vždy. Problém je však v tom, že v súčasnosti je ich akosi priveľa, naďalej expandujú a sú nielen tolerovaní, ale predstavujú v čoraz väčšej miere normu. Stávajú sa tak organickou súčasťou systému povyšujúceho amaterizmus na atribút profesionality. Živnou pôdou je pre nich chaos v zriaďovateľských kompetenciách, krátkozraká politika obecných i regionálnych samospráv a pochopiteľne súkromní a cirkevní zriaďovatelia ochotní a pripravení zriadiť školu kedykoľvek a kdekoľvek. To, že absolútna väčšina našich škôl tak nemôže disponovať takým počtom žiakov, aby boli funkčné, nikoho netrápi.
Takže vážení rodičia detí zverených do starostlivosti polyhistorov na slovenský spôsob. Neverte starostom, neverte riaditeľom škôl a neverte učiteľom. Dobráci sa mýlia a bezohľadní prospechárski cynici klamú. Na malej škole nemôže byť veľká kvalita. Neverte, že váš potomok má z fyziky jednotku zodpovedajúcu jeho vedomostiam ak ho neučí učiteľ, ktorý fyziku študoval. Nie je to skutočná jednotka, je to len dôsledok učiteľovho alibizmu a vyjadrenie určitej parity, potvrdenia bratstva dvoch fyzikou nepoznačených indivíduí, jedného údajného vševedka a jedného faktického nevedka. Je to súčasť sprisahania proti fyzike.
Takáto symbióza, ako aj symbióza im podobných bude typickým javom na väčšine našich škôl potiaľ, pokiaľ sa vzdelávanie nestane skutočnou prioritou a rétorické cvičenia nenahradí poctivá, cieľavedomá a na skutočnom poznaní založená reforma. Pretrvá, pokiaľ si všetci, ktorých sa to týka a môžu súčasný stav zmeniť, neuvedomia, ako veľmi ubližujú deťom, ktorých právo na vzdelanie je len právom de iure a vonkoncom nie právom de facto okrem iného aj preto, lebo sú vedome zverované do starostlivosti nešťastníkov, nútených učiť to, čomu sami dosť dobre nerozumejú.