Útok na Skripaľa a jeho dcéru v niečom pripomína vraždu mladého novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky. V obidvoch prípadoch sa bezprostredne po zločinoch bez dôkazov ukázalo prstom na domnelých vinníkov. Ako by sa mohla slovenská vláda pridať k odsudzovaniu prezidenta Vladimira Putina, keď ešte nedávno sama čelila konšpirácii a ocitla sa v podobnom postavení ako Kremeľ?
Zdržanlivý postoj voči Rusku však môže prameniť i z odôvodnených podozrení, že eskalácia napätia a aktivizácia „koalície ochotných“ v podobnej réžii, ako to bolo pred útokom na Irak, má za cieľ rozšírenie sankcií. Ak by sa totiž podarilo otráviť vzťahy natoľko, že by obchod medzi Európskou úniou a Ruskom zamrzol úplne, otvorilo by to dvere pre amerických dodávateľov zemného plynu. Vlani v lete nemecký šéf rezortu diplomacie Sigmar Gabriel spolu s rakúskym kancelárom Christianom Kernom vyjadrili ostrý nesúhlas s opatreniami voči Rusku, ktoré odsúhlasil americký Senát. Už vtedy vzniklo podozrenie, že zvyšovanie napätia by mohlo pomôcť presvedčiť EÚ, aby nakupovala plyn od USA a nie z Ruska.
Slovensko zrejme príde o vysoké výnosy z tranzitu ruského plynu, no vybudovaním Nord Stream 2 sa stabilita a bezpečnosť zásobovania plynom pre EÚ zvýšia.
Treba sa vrátiť o rok dozadu. V lete 2016 Gabriel (vtedy nemecký vicekancelár a minister hospodárstva) vyhlásil, že rozhovory o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP) v podstate skrachovali, len si to nik nechce priznať. K TTIP mali výhrady viaceré európske štáty. Francúzsky tajomník pre vonkajší obchod Mathias Fekl povedal, že v tom stave Paríž dohodu nepodpíše, a premiér Manuel Valls varoval, že by mohla stroskotať, ak sa nevyhovie francúzskym žiadostiam na ochranu zdravia a životného prostredia. Prezidenta Baracka Obamu vystriedal Donald Trump, a ten TTIP stopol. Neznamená to však, že prestal presadzovať záujmy amerických korporácií. Iba to robí iným spôsobom. Jedným z nich je zavedenie ochranných ciel, iným zvyšovanie napätia medzi Ruskom a Európou, ktoré nahráva rastu exportu plynu zo Spojených štátov.
Nie náhodou v januári 2018 pri návšteve Varšavy šéf americkej diplomacie Rex Tillerson podporil myšlienku diverzifikácie dodávok energetických surovín, ako i vzájomné prepojenie európskych plynovodov. Poľsko si, pravda, diverzifikáciu predstavuje tak, že neobnoví kontrakt s Gazpromom, ktorého platnosť sa končí v roku 2022 a závislosť od ruského plynu nahradí závislosťou od toho nórskeho, katarského a amerického.
Tillerson (ktorý sa medzičasom cez Trumpov tweet dozvedel, že už šéfom rezortu nie je) nepochválil vtedy Varšavu ako dôležitého spojenca Washingtonu len tak. Okrem toho, že Poľsko vybudovalo terminál na skvapalnený plyn v prístave Svinoústie, je rovnako ako USA proti stavbe ruského plynovodu Nord Stream 2. Argumentuje, že plynovod, ktorý sa má vyhnúť Ukrajine a ďalším štátom a viesť po dne Baltiku z Ruska do Nemecka, podkopáva bezpečnosť a energetickú stabilitu Európy.
Na rozdiel od Poliakov ostatné štáty V4 prehnaný entuziazmus k rozširovaniu sankcií a nákupu amerického plynu pravdepodobne z ekonomických dôvodov neprejavujú. Slovensko sa síce vyjadrilo tiež proti Nord Stream 2, ale z iných dôvodov. Nemá záujem, aby sa ruský plyn smerujúci do EÚ viedol pod morom a Slovensko prestalo byť tranzitnou krajinou. S veľkou pravdepodobnosťou sa však pre pokračujúce napätie na východe Ukrajiny dodávka plynu pre úniu predsa presmeruje. Slovensko tak príde o vysoké výnosy z tranzitu, no vybudovaním Nord Stream 2 sa stabilita a bezpečnosť zásobovania plynom pre EÚ, naopak, zvýšia.