Zdivočenie sociálnych demokratov

Sociálna demokracia v Českej republike je exemplárnym príkladom toho, ako môže hŕstka nemotorných politikov, ktorí bezmyšlienkovite hľadia na „modernú európsku ľavicu“, najprv vytesniť vnútornú opozíciu a neskôr postrčiť na okraj politického hrobu samotnú vládnu stranu.

10.04.2018 16:00
debata

Sú obťažkaní večne odsúvanými štrukturálnymi problémami a stámiliónovými dlhmi. Neutešený stav ľavicového spoločenstva potvrdilo aj sobotňajšie pokračovanie resuscitačného 40. zjazdu v Hradci Králové. Pôvodne tu mali iniciovať vnútrostranícke referendum o dvoch zásadných otázkach: Vstúpi Česká strana sociálnodemokra­tická do koaličného zväzku s politickou divíziou holdingu ponovembrového zbohatlíka a spolupracovníka ŠtB Andreja Babiša? Je vhodné, aby pokračovala doterajšia vládna spolupráca s dominantným hnutím ANO, ktoré so špičkovým marketingom v posledných parlamentných voľbách stranu obralo o program aj jej sympatizantov?

ČSSD oslávila 140 rokov svojej existencie. Jubileum však prešlo nenápadne, pretože ťažko oslavovať historickú volebnú prehru či totálnu bezradnosť.

Týmito nepríjemnosťami sa nemanifestovala len byrokratická zapuzdrenosť straníckej kliky Bohuslava Sobotku, ktorý ostatne pred pár dňami rezignoval na mandát v Snemovni. Situácia odhalila aj širšie problémy, vrátane všeobecnej „vyspelosti“ súčasného sociálnodemokra­tického hnutia v Európe. Jeho česká odnož oslávila 140 rokov svojej existencie práve uplynulú sobotu. Toto jubileum však prešlo nenápadne, pretože ťažko oslavovať historickú volebnú prehru či totálnu bezradnosť.

Na mimoriadnom zjazde ČSSD tak paradoxne nebolo čo podstatné riešiť. Takmer dokončené koaličné rokovanie s ÁNO koncom pracovného týždňa skrachovalo, keď ani jediný z aktérov sa neodhodlal potenciálnemu partnerovi prepustiť ministerstvo vnútra. Oň stál mladý, novopečený predseda sociálnych demokratov a poslanec Jan Hamáček, ktorý už skôr vyhlásil, že ministrami za ČSSD by sa mali stať ľudia mimo parlamentu.

To, že pražský Lidový dům znovu vedú funkcionári najmä ctižiadostiví, nie je natoľko zásadné. Zásadne má však demokratickej ľavici prekážať trestne stíhaný premiér, čo malo byť morálnym zádrhom prekonateľným iba kontrolou príslušného silového rezortu. Prostriedkom, ako postrážiť prípadné vlastné problémy a pokrývať aj nemalé starosti úhlavného spojenca. Niekoľkonásobne politicky, ekonomicky i mediálne silnejšieho spolupútnika, ktorý vedie podstatne hrubšie reči a má poriadne pevnú ruku.

Lenže ako ďalej so stranou so siedmimi percentami volebných hlasov? Hrať po krachu rokovania o koaličnej spolupráci obohranú pesničku, že Babiš má problémy so zákonom, nie je múdre. Vrcholní predstavitelia ČSSD však tak konajú, hoci už tým preukázateľne vohnali do náručia ÁNO ďalších frustrovaných voličov. Ale kto chce kam…

V tomto aspekte nevyzerá dvakrát racionálne ani vnútrostranícka politika – dovoľba podpredsedov ČSSD. Výber bol svojím spôsobom zložitý, no kto hľadá, nájde. Zdá sa, že medzi delegátmi nastal voči „kaviarenskej ľavici" až taký odpor, že odštartovali celkom opačný proces. Medzi vyvolenými uchádzačmi sa objavil predchádzajúcimi lídrami ostrakizovaný Jaroslav Foldyna. Jednak typický Severočech, ktorý nemá štipku pochopenia pre sociálny život tzv. neprispôsobivých, jednak napoly Čiernohorec, ktorý od čias násilného vytvorenie štátu Kosovo neznáša NATO. Inak charizmatický krikľúň, z jeho rázneho konania vidno, že ako bývalý úspešný boxer už mnoho tvrdých rán rozdal, ale naisto aj utrpel.

Čo to všetko urobí so sociálnou demokraciou v krajine, kde pol roka od volieb neexistuje kabinet, ktorý by získal dôveru Snemovne, možno ťažko prognózovať. Hlavne tí porazení hovoria o posune k národným socialistom. Ďalší v zúfalstve načúvajú volaniu o konci „konfekčných politikov“, od čoho zrejme očakávajú návrat tradičných voličov ČSSD. Často veľmi zdivočených, ujdených k ponovembrovému miliardárovi a k radikálnej populistickej pravici.<pe>

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Česko #ČSSD