Rokovania ANO s ČSSD o vytvorení koaličnej vlády skrachovali. Andrej Babiš si nevie predstaviť, že by sa kvôli svojmu trestnému stíhaniu nestal premiérom a že by so svojím hnutím nekontroloval rezorty vnútra a financií, v ktorých sa koncentruje jeho konflikt záujmov. Lenže vzhľadom na to, že pravica s ním nechce spolupracovať za žiadnu cenu, potom mu zostáva len jediná nelichotivá cesta – vládnuť s pomocou extrémistov.
V utorok sa šéf ANO vybral za prezidentom a čakal, čo mu Miloš Zeman odporučí. Už to samo osebe je dosť divné. Predsa Babiš bol poverený viesť rozhovory o zostavení vlády, takže on by hlave štátu mal prezentovať výsledky a návrhy. Zeman neprekvapil. Dlhodobo sa domnieva, že Českú republiku by mala viesť menšinová vláda ANO opierajúca sa o sociálnu demokraciu, komunistov a Okamurovu SPD. Keď to ČSSD zabalila, radil Babišovi, že si má vystačiť s krajnou ľavicou a krajnou pravicou.
Zemanovi sa to hovorí. Jeho politická dráha sa najneskôr o päť rokov skončí, žiadnymi voľbami už neprejde. Babiš sa však chce zapísať do dejín. A sám hovorí, že sa nerád púšťa do konfliktov. Kvôli KSČM a SPD by sa im však nevyhol. V hnutí ANO totiž niektorí ministri, poslanci, ale napríklad aj eurokomisárka Jourová spoluprácu s radikálmi odmietajú. Ešte viac sa však Babiš bojí demonštrácií v uliciach.
Povesť Českej republiky by vládnutím populistov s extrémistami vážne utrpela. Je teraz na Babišovi, aby zvážil všetky za a proti.
Tie sa konajú už teraz. Len čo by sa však – ako prvý od novembra 1989 – legitimizoval otvoreným partnerstvom s komunistami a okamurovcami, prejavy verejného nesúhlasu by dramaticky zosilneli. O to Babiš nestojí. Už preto, že buduje ANO ako široké hnutie, ktoré má zázemie aj medzi mestskými liberálne uvažujúcimi voličmi.
Okrem toho si nemôže byť istý spoľahlivosťou KSČM a SPD. Keby zlepil vládu s kýmkoľvek iným, mohol by mať v Snemovni tieto dve strany v zálohe – už od volieb hlasujú spoločne. Keby sa mu však rozpadol pakt s radikálmi, za demokratickou ľavicou alebo pravicou by išiel s prosíkom márne. Bol by v koncoch.
KSČM a SPD o spoluprácu s ANO stoja, no aj ony riskujú. Napríklad že stratia povesť protestných strán – a s tým aj mnohých voličov, ktorí by sa presunuli inam. Prinajmenšom komunisti sú v pasci. Vo voľbách dosiahli historicky najhorší výsledok. Podiel na vláde by túto ranu mohol prekryť. Lenže nie všetci uvažujú pragmaticky ako predseda Vojtěch Filip. O týždeň KSČM čaká zjazd a na ňom bude konzervatívne krídlo na čele s prvým podpredsedom Josefom Skálom presadzovať oveľa tvrdšiu líniu, a to aj voči Babišovi.
Povesť Českej republiky by vládnutím populistov s extrémistami vážne utrpela. Na druhej strane Európa má momentálne vážnejšie starosti. Navyše v Rakúsku sú súčasťou koalície slobodní, v Maďarsku obhájil svoju pozíciu autoritár Orbán a aj Slovensko si vyskúšalo vládu s Mečiarom, so Slotom či s Ľuptákovými robotníkmi.
Je teraz na Babišovi, aby zvážil všetky za a proti. Sám tvrdí, že mu nič iné ako holport s Filipom a Okamurom nezostáva. Časť ministrov mu prízvukuje: vraj kto je zvolený, je demokrat. Z ANO už tiež zazneli hlasy, či by predsa len – napriek všetkej lojalite k Babišovi – nebolo taktickejšie posadiť na čelo vlády súčasného vicepremiéra Richarda Brabca. Ten by si mohol vyberať partnerov z demokratických strán vrátane ČSSD, ODS, ľudovcov, pirátov alebo Starostov a nezávislých.
Ďalší potom čakajú, či vidina prezidentom pretláčanej vlády s podporou SPD a KSČM neobmäkčí sociálnych demokratov, aby sa vrátili ku koaličným rokovaniam. Tí už však namiesto toho vymýšľajú ostrú opozičnú stratégiu, aby medzi početnými stranami v Snemovni vynikli. Babiša, ktorému sa ani pol roka od volieb nerysuje väčšinový kabinet, zodpovednosti nikto nezbaví.<pe>