Pasca pre svetový poriadok

Spojené štáty, Veľká Británia a Francúzsko v noci z 13. na 14. apríla opäť ukázali, ako si ctia rozhodnutia Bezpečnostnej rady OSN a samotné medzinárodné právo. Bombardovali Damask napriek rezolúciám zamietajúcim vojenskú intervenciu v Sýrii. Poukázali tak na pokračujúci unilaterálny trend v medzinárodných vzťahoch, podobne ignorovali staršie rozhodnutia Bezpečnostnej rady o Iraku, Líbyi i samotnej Sýrii. Výsledkom sú státisíce mŕtvych, destabilizácia Blízkeho východu a severnej Afriky, ako aj postupná strata prestíže USA v medzinárodnej politike, ktorú Biely dom nahrádza riešením prostredníctvom vojenskej sily.

19.04.2018 12:00
debata (13)

Ignoranciou medzinárodného práva nám spojenci z NATO dokazujú, že svet nefunguje podľa liberálno-demokratických teórií, ktoré oni sami šíria. Teda, že svetový poriadok sa má zakladať na medzinárodných inštitúciách, spolupráci a vzťahy medzi krajinami by malo upravovať medzinárodné právo. Veď to bolo aj hlavnou myšlienkou systému vytvoreného po druhej svetovej vojne a následne presadeného po skončení studenej vojny.

Washington, Londýn a Paríž svojím konaním dokazujú, že svetová politika naďalej funguje podľa princípov „realizmu“, kde sú pre smerovanie medzinárodných vzťahov určujúce záujmy hlavných veľmocí. Pritom vzťahy medzi nimi sú determinované súťažou o vedúcu pozíciu v podmienkach systémovej anarchie, kde najlepšou stratégiou, ako dosiahnuť svetovú bezpečnosť, je rovnováha moci založená na odstrašení protivníka.

Pokiaľ však chceme vytvoriť svetový systém, kde sa kladie dôraz na medzinárodné právo pri posudzovaní iných, na činy našich spojencov sa toto právo nevzťahuje. To prehlbuje nedôveru v systém a eliminuje funkciu medzinárodného práva ako argumentu pri vážnych problémoch vo svete. Inými slovami, nemôžeme žiadať od druhých, aby sa držali určitých zásad, keď sme sami vytvorili precedens na ich porušovanie. Preto sa unilateralizmus troch západných veľmocí stáva epitafom na náhrobnom kameni západného systému, ktorého inštitucionálnou kostrou mala byť OSN a systémovým princípom medzinárodné právo. Na to, aby sme tento systém presadili, potrebujeme globálny konsenzus, a o ten sme porušovaním spomenutých princípov prišli.

Záujmy Washingtonu sa nemusia vždy zhodovať so záujmami EÚ, ktorá sa napriek tomu často správa ako predskokan americkej zahraničnej politiky.

Posledné udalosti vo svete ukazujú na novú fázu v medzinárodných vzťahoch. K doterajšiemu medzinárodnopráv­nemu marazmu, zablokovanej Bezpečnostnej rade OSN, nepriateľstvu voči „mocnostiam na periférii“ – Rusku a Číne a k vysokej nedôvere v systém sa pridávajú nové črty.

Prvou je eskalácia napätia pri nadobudnutí pocitu, že sa medzinárodná situácia bude zlepšovať.

Pri kauze Skripaľ to bolo ochladenie vzťahu Európskej únie k Rusku, ktorý ešte nedávno vyzeral, akoby bol na začiatku cesty za svojou rehabilitáciou. Veď minulý týždeň boli porazené posledné povstalecké skupiny v Dúme, stredisku sýrskej provincie Východná Ghúta.

Druhou črtou je vyvodzovanie postihov proti iným štátom bez dôkazov. Tak ako pri bývalom dvojitom agentovi Sergejovi Skripaľovi a jeho dcére, tak sa aj pri zámienke na nedávny chemický útok na obytné štvrte v Dúme vyvodili sankcie bez riadneho vyšetrenia. To vytvára precedens na vyostrovanie vzťahov na základe nepodložených informácií a prináša ešte väčšie napätie do medzinárodného systému.

Pokiaľ sa budeme držať aktuálnych trendov, vzťahy medzi Západom a Východom sa budú zhoršovať – aj prostredníctvom stupňovania napätia v konfliktných zónach Ukrajiny, v Sýrii a Juhočínskom mori. To bude pretrvávať, pokým bude USA vyhovovať maľovanie obrazu Ruska ako nepriateľa.

Pritom Brusel potvrdzuje, že jeho zahraničná politika je závislá od krokov Washingtonu, a teda, že hlavné rozhodnutia o smerovaní medzinárodného systému sa budú naďalej tvoriť v Bielom dome. Napriek tomu, že záujmy Spojených štátov sa nemusia vždy zhodovať so záujmami EÚ, ktorá sa často správa ako predskokan americkej zahraničnej politiky.

© Autorské práva vyhradené

13 debata chyba
Viac na túto tému: #USA #Sýria #vojna v Sýrii #útok na Sýriu