Za ostatné štvrťstoročie sme zvládli ekonomickú aj politickú transformáciu, koketovanie s návratom autoritatívneho vládnutia a vyrovnali sme sa tiež s negatívnymi dosahmi vlády domácich privatizérov v „čiernej diere“ v srdci Európy. No nemali by sme zaspať na vavrínoch. Toto nám pripomenula chladnokrvná vražda novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, ktorá podnietila „znovuzrodenie“ občianskej spoločnosti. Tá je tiež odkazom, že pre prežitie slobody a prosperity je rozhodujúca osobná a spoločenská zodpovednosť.
Depresia v najlepších rokoch
Ekonomická kondícia Slovenska nabáda k presvedčeniu, že občania budú so svojím životom a politickým smerovaním štátu spokojní, že nebudú nostalgicky spomínať na roky neslobody, že jednoducho nepodľahnú volaniu sirén populizmu. Prirodzene sa skôr očakáva, že budú snívať ambiciózne sny o budúcnosti, že budú participovať na správe vecí verejných, že budú prichádzať s riešeniami v prospech budúcich generácií. S riešeniami, ktoré štát zbavia väčšiny neduhov z predchádzajúcich režimov.
Realita je však iná. V spoločnosti sa rozšírila zvláštna depresia. Mnohí nesnívajú. Ambície sú skôr na smiech. Skormútenosť opantala krajinu. Mnohí cítia, že niečo zhnité je v podhubí našej demokracie. Depresia pramení hlavne z toho, že všetci svorne, najmä stará generácia politikov, rezignovali na politiku a riešia „taľafatky“, ktoré sú nezrozumiteľné a nezaujímavé. Zo všetkých strán útočia negatívne správy a prehnané emócie.
Korupcia, politické škandály a kauzy sú koloritom každodennosti. Využívané a zneužívané na politický boj vytvárajú predstavu, že v štáte vlastne nič nefunguje. Obchodníci so strachom, spolu so šíriteľmi lživých správ, presviedčajú verejnosť, že dobre už bolo, že budúcnosť bude už len horšia.
Vrátiť dôveru v politiku
Problémom Slovenska je, že všetci rýchlo zabúdame. Politici nerozumejú, čomu čelia ich voliči. (Ne)voliči si nepamätajú dôsledky volieb, v ktorých na úkor rozumnej voľby zvíťazila viera v rýchle populistické riešenia.
Akútnym problémom Slovenska je nefunkčný právny štát a pretrvávajúci pocit spoločenskej nerovnosti. Tie občania vnímajú cez sociálne rozdiely medzi regiónmi a výraznú nerovnosť pred zákonom. Stav, keď sa niekomu prepečie to, čo inému nie, keď jednotlivci prepojení na vládne strany parazitujú na štáte. Kvôli nim rastie nedôvera v súdy, políciu, demokratický systém a nakoniec aj v Európsku úniu. Z toho dôvodu je prvoradé vrátiť občanom vieru v politiku a demokraciu. Vládna koalícia i opozícia boj s pliagou korupcie a klientelizmu posunuli do osobnej „zákopovej vojny“, k teatrálnemu predbiehaniu sa v predkladaní káuz, detinských zdôvodnení a populistických referend. Všetko bez záujmu o zodpovednú politiku.
Problémom Slovenska je, že všetci rýchlo zabúdame. Politici zabúdajú, čo robili pred pár mesiacmi či rokmi, nepočúvajú a nerozumejú, čomu čelia ich voliči. Rezignujú v úsilí zbaviť ich strachu a tak pomáhajú extrémistom. (Ne)voliči si nepamätajú dôsledky volieb, v ktorých na úkor rozumnej voľby zvíťazila viera v rýchle riešenia, ktoré im ponúkali populisti. Extrémistov a populistov môžeme poraziť, ale iba v otvorenej súťaži politických ideí a nie v preberaní ich slovníka a politickej agendy. V prípade, ak budeme ťažkosti vnímať ako výzvy a nie iba ako problémy, môžeme sa od skepsy posunúť k pozitívnym riešeniam.
Politická (ne)zodpovednosť spoločnosti
V spoločnosti chýba odvaha zobrať do vlastných rúk zodpovednosť za budúcnosť. Najmä v prípade, keď chceme dať Slovensku pozitívnu víziu do ďalších rokov. Participácia občanov na politike je vskutku žalostná. Politické strany neplnia ani svoje základné funkcie. Fakticky rezignovali na zodpovednú politiku a predbiehajú sa iba v „cirkusantstve“. Keďže občania sa stále spoliehajú na štát, ktorý sa „o všetko postará“, a dôveru v systém spájajú s konkrétnou osobou či politickou stranou, práve toto správanie politických elít podkopáva základy slovenskej demokracie.
Zodpovednosť je dôležitá pre súdržnosť spoločnosti – počnúc rodinou a končiac Európskou úniu. Úlohou politikov je vytvoriť také podmienky, aby si každý mohol zabezpečiť dôstojný život. V prípade, že namiesto toho uprednostnia vlastný záujem alebo paternalistický dozor a zásahy štátu (výnimky, dotácie alebo kvóty), spôsobia iba oslabenie iniciatívy občanov týkajúcej sa vlastného rozvoja. Prosperujúci štát musí v ľuďoch povzbudzovať predovšetkým zodpovednosť. Nová generácia je nespokojná so súčasným stavom a smerovaním Slovenska. Reprezentujú ju ľudia s dostatkom vôle a energie, ktorí chcú žiť v prosperujúcej a slobodnej spoločnosti. Protesty Za slušné Slovensko môžu byť dôležitým čriepkom v mozaike nádeje, ktorá je veľmi dôležitá pre Slovensko aj pre Európsku úniu. Na to však nestačia len emócie namierené proti súčasnému establišmentu. Spoločensky zodpovedným vyjadrením nespokojnosti musí byť väčší záujem o poznanie fungovania politiky a výraznejšia participácia na spravovaní vecí verejných.<pe>