Ministrom odborník či politik?

Nedávne striedanie ministrov vyvolalo u časti verejnosti pochybnosti o tom, či má stáť na čele ministerstva manažér, odborník alebo politik.

30.04.2018 12:00
debata (6)

Pomerne často počuť tvrdenie, že ide o politickú funkciu, a tak predovšetkým musí byť politicky schopný obhajovať a predkladať verejnosti názory odborníkov v rezorte, ktorý riadi. Lenže aj v opačnom garde, teda vedieť komunikovať i s odbornou obcou. Takže by mal byť asi tiež do určitej miery odborník, jednoducho, aby ho odborníci rešpektovali.

Keďže žijeme turbulentné časy, asi nebude stačiť na akomkoľvek ministerstve len tak vysedávať v kancelárii a nechať veci plynúť. Dôležitou úlohou ministra je totiž napĺňať a realizovať stratégiu vlády podľa jej programového vyhlásenia.

Presadzovať politiku na úkor odbornosti je jednoznačný krok späť. Vyhovuje iba tým, čo stoja v pozadí.

Takmer všetci ministri, ktorí boli v predchádzajúcej vláde, mali nejakú väzbu k rezortu, ktorý riadili. Až na jedného: Tomáša Druckera. Jeho osud vo vysokej politike je dôkazom, že aj dobrý manažér sa môže dostať do situácií, keď by sa mu odbornosť v riadenom rezorte veľmi zišla. Ak bolo stratégiou vlády mať zdravotníctvo v čiernych číslach, tak jeho nominácia sa mohla javiť ako veľmi vhodná. Postavil predsa manažérsky na nohy Slovenskú poštu.

V rezorte, o ktorom nemal potuchy, však narazil na iný problém. Zdravotníctvo totiž nie je iba podnikanie, ale hlavne služba pre všetkých z ich povinných príspevkov. Ministrovou prvotnou úlohou musí byť zabezpečenie tejto služby, a nie vyrovnaný rozpočet. Inými slovami, minúť verejné peniaze na úžitok obyvateľstva.

Proti racionalite výdavkov nemožno nič namietať, no človek, ktorý sa nikdy profesionálne nepohyboval v prostredí zdravotníctva, navyše mladý a zdravý, môže zvládnuť problematiku jeho šetrenia len na základe mienky svojich poradcov. A tak sa stáva ich rukojemníkom. Drucker nebol ani členom strany Smer-SD, ani politikom, ale ani odborníkom. Zdal sa byť slušným človekom, a tak zrejme jeho neodbornosť v zdravotníctve vyhovovala tým, ktorí plánovali ťahať nitky v pozadí.

Sám Drucker si nebol istý svojím pôsobením v rezorte, ktorý riadil. O tom svedčí značný počet rozhodnutí, ktoré následne zrušil. Viaceré sa už však nedali vrátiť späť. So vzácnou úprimnosťou vyhlásil, že vymenovanie Jozefa Valockého za riaditeľa Národného onkologického ústavu bola chyba. No či aj odvolanie predchádzajúceho riaditeľa bolo správne alebo nie, ale najmä, na čí podnet tak urobil, verejnosti nepovedal. Mohol takémuto rozhodnutiu zabrániť človek, ktorý by bol expert na zdravotníctvo a nielen schopný manažér?

Tí skôr narodení si spomenú, že po februári 1948 sa stávali riaditeľmi fabrík i celých rezortov tí, čo boli spoľahliví hlavne politicky. Potajomky sme kritizovali, že na to, aby sa človek presadil, je najdôležitejšia stranícka legitimácia. Odbornosť bola druhoradá. Lenže postupne, ako sa socializmus vyvíjal, sa celkom prirodzene začala pretláčať do popredia.

Po novembri 1989 sme sa vrátili do pozície, keď odbornosť musela ustúpiť v prospech politiky, ktorej zákulisie patrí jednoznačne bohatým. O ich prepojení na politiku už teraz nik nepochybuje. Sú rovnako nebezpeční pre spoločnosť ako tí, čo nič nemajú. Kým ju totiž jedni deformujú tým, že navrhujú pre svojich poslancov právne normy vhodné iba pre ich obchodné záujmy, tí druhí sa zbytočne radikalizujú.

Spoločnosť nepôjde dopredu sama osebe vedená odborníkmi na všetko a na nič. Niečo ju musí aj zjednocovať. Odbornosť má oproti politike väčšiu šancu byť nestranná. Ktovie, možno ten pocit, že rezort, v ktorom pracujem, je v správnych rukách a moja práca tak nie je márna, môže byť malým začiatkom veľkej zmeny. Presadzovať politiku na úkor odbornosti je jednoznačný krok späť. Vyhovuje iba tým, čo stoja v pozadí.

© Autorské práva vyhradené

6 debata chyba
Viac na túto tému: #ministerstvo vnútra #Smer #Robert Kaliňák #Tomáš Drucker #Denisa Saková