Takúto agendu pred dvoma týždňami opakovane otvoril Národný program reforiem predložený ministerstvom financií. Priestor, ktorý v 60-stránkovom dokumente dostala, nielenže nezodpovedá jej dôležitosti, no rezignuje na riešenia z dielne pravice.
Agenda do roku 2070
Materiál sa odvoláva na revíziu výdavkov v oblasti trhu práce a sociálnej politiky z októbra 2017, ktorá navrhuje viaceré opatrenia v dôchodkovom sporení. „Všetky tieto opatrenia môžu pomôcť prispieť k vyšším dôchodkom sporiteľov v budúcnosti, a teda aj k menšej odkázanosti na štátny prvý pilier, ktorý je ešte stále výrazne ovplyvnený starnutím populácie.“
Podľa pripravovanej správy o vekových trendoch populácie do roku 2070 miera náhrady, t. j. priemerný dôchodok k priemernej mzde poklesne takmer o 10 percentuálnych bodov, teda asi na 35 percent. V dokumente sa pokračuje: „Každé opatrenie, ktoré zvýši mieru náhrady zo súkromných úspor, tak dokáže kompenzovať nižšiu mieru náhrady budúcich generácií dôchodcov.“
Ak mieni súčasná vláda s pomocou opozície zakotviť ústavnú ochranu dôchodkov, mal by Smer-SD starostlivo zvažovať, akú zmenu Ústavy SR podporí.
Dôchodková agenda nie je iba chlebovou pre dnešných 1,4 milióna penzistov, ale časový horizont 2070 naznačuje, že by mala primať k diskusii aj súčasných 20-ročných či ešte mladších budúcich adeptov na dôchodky. O to skôr, že miera rizikovosti súkromného sporenia v porovnaní s priebežným štátnym dôchodkovým systémom je oveľa vyššia a miera náhrady nízka.
Ohrozenie štátnych dôchodkov
Demografické prognózy o starnutí obyvateľstva sa stali kľúčovým argumentom v prospech súkromného dôchodkového sporenia. Podľa neho schopnosť Sociálnej poisťovne vyplácať štátny dôchodok bude starnutím obyvateľstva podkopaná.
Táto argumentácia vedomky či nevedomky zavádza. Po prvé, na starnutie budú doplácať nielen dôchodky z prvého, teda štátneho, no i z druhého, t. j. súkromného, piliera. Dôchodky z tohto piliera sú totiž tiež závislé od starnutia. Čím bude priemerná doba dožitia dlhšia, za inak rovnakých podmienok bude musieť byť pravidelný mesačný súkromný dôchodok nižší.
Priemerná dĺžka života sa zvyšuje, no nemusí to automaticky znamenať starnutie populácie. To sa dá rodinnou politikou odďaľovať. Starnutie nie je však jediným faktorom rizika solventnosti prvého piliera. Ak okolo 300-tisíc migrantov za prácou do zahraničia odvádza sociálne odvody namiesto do slovenskej Sociálnej poisťovne do českých, rakúskych, britských či iných penzijných fondov, výpadok nemôže byť iný ako citeľný.
Príjmy Sociálnej poisťovne závisia okrem toho od priemernej výšky miezd, od miery zamestnanosti a od výšky odvodového percenta. Každé jeho zníženie znamená ohrozenie udržania štátnych dôchodkov na rovnakej úrovni, nehovoriac o nemožnosti ich zvyšovania.
Pred deviatimi rokmi – 4. mája 2009 – prebiehala pod záštitou premiéra medzinárodná konferencia pod názvom Dôchodkové systémy v čase globálnej finančnej krízy. Robert Fico na nej kriticky hodnotil dôchodkovú reformu druhej Dzurindovej vlády a označil ju za nekvalifikovanú a chaotickú.
Mal pravdu. Pripomenul, že legislatívny zámer zákona o dôchodkovej reforme schválila vláda 7. augusta 2002, a upozornil, že rozdelenie 12 : 6, t. j. 12 percent odvodov z miezd do prvého piliera a 6 percent do druhého, je z verejných zdrojov „nevyfinancovateľné“. Schválené delenie bolo však pre štátne dôchodky oveľa drastickejšie – pomerom 9 : 9. Ak teda niečo dostalo prvý pilier do červených čísel, bolo to voluntaristické rozhodnutie vládnej moci. Počíta s ním naďalej vo svojom volebnom programe z roku 2016 strana SaS.
Ani Smer nie je bez viny
<a>Robert Fico roku 2009 kritizoval vzniknutý deficit v štátnych dôchodkoch, no až keď sa stal premiérom druhýkrát, dal znížiť odvodové percento do druhého piliera na 4 percentá. Zníženie deficitnosti prvého piliera však nebude mať dlhé trvanie. Pozmeňujúcim návrhom vtedajšieho opozičného poslanca Ľudovíta Kaníka (SDKÚ) v auguste 2012 sa aj hlasmi poslancov vládneho Smeru schválilo, že sa bude sadzba do druhého piliera od roku 2017 každoročne zvyšovať o 0,25 p. b. až do roku 2024, keď dosiahne 6 percent.
Dostaneme sa teda na úroveň 12 : 6, ktorú už druhá vláda Mikuláša Dzurindu pokladala z verejných zdrojov za neudržateľnú! Fatálnejšie pre štátne dôchodky v pomerne krátkom čase nebude preto starnutie, ale manipulovanie s odvodovým percentom v prospech druhého piliera. Ak mieni súčasná vládna koalícia s pomocou opozície zakotviť ústavnú ochranu dôchodkov, mal by Smer-SD starostlivo zvažovať, akú zmenu Ústavy SR podporí. Aby popri pripravovanom najdrahšom sociálnom balíčku nezakotvil takú „ochranu“ dôchodkov, ktorá bude de facto pre väčšinu dnešných i budúcich penzistov asociálna.