Pritom radu od lekára, že sa máme menej stresovať, dostal hádam už každý. Sám osebe stres nie je zabijakom, no spúšťačom problémov. Migrén, chorôb, vysokého krvného tlaku, zlého stravovania alebo je dôvodom, prečo ľudia pijú, fajčia či drogujú.
To všetko nám skracuje život, civilizačné choroby sú v 63 percentách príčinou smrti. Všetky rady do života o tom, ako si máme dopriať viac pokoja a pozerať sa na veci s nadhľadom, sú síce dôležité, ale nad najväčším stresorom má človek malú kontrolu: je ním práca, pracovné prostredie a podmienky s tým spojené.
Na psychiku ľudí vplývajú najmä zlé a škodlivé pracovné praktiky vo firme: dlhé nadčasy, problém so zladením pracovného a rodinného života, neistota práce na určitú dobu alebo strach z toho, že o ňu prídu, privysoké nároky na výkon. Pocit, že zamestnanec nemá nad svojou prácou žiadnu kontrolu, nepravidelné a nepredvídateľné zmeny, výsledkom čoho si nemôže organizovať voľný čas. Inými slovami, vysoká úroveň stresu a s tým spojené choroby pochádzajú z toho, akým spôsobom so zamestnancami zaobchádza zamestnávateľ.
Ak má byť Slovensko naozaj slušné, malo by žiadať slušnú prácu, slušné pracovné podmienky a prostredie. O slušnom plate ani nehovoriac.
Závery výskumov amerického profesora Jeffreyho Pfeffra sú hrozivé. Iba v Spojených štátoch ročne zomrie 120-tisíc ľudí kvôli práci, ako výsledok stresu, uštvania sa a zlých manažérskych praktík. To by v prepočte znamenalo, že stres spojený s prácou je piatou najčastejšou príčinou úmrtia, viac ako Alzheimer či ochorenia pečene! Zlé pracovné prostredie, ktoré postupne vedie k rozvoju nejakého typu dlhodobej choroby, spôsobuje rovnakú úmrtnosť ako pasívne fajčenie. A to je ako karcinogén prísne regulované, pokutované, zakázané na verejných priestranstvách a v reštauráciách.
Môžeme spoločnosti presviedčať, že chorí zamestnanci stoja peniaze. Vypadávajú z pracovného procesu, s únavou sa znižuje produktivita a robia sa chyby. Oplatí sa investovať do ich zdravia a pohody. Ale to sa máme firmám prosiť, aby nežmýkali svojich ľudí, pretože ich to stojí zbytočné peniaze? Zdieranie zamestnancov je samo osebe zlé, nielen pre to, že je aj „drahé“.
Právo na primerané pracovné podmienky a dôstojnosť sú ľudskými právami. Čo je pre spoločnosť dôležitejšie? Máme byť len montovňa a výrobňa, kde pracujú ľudia dvakrát väčším tempom ako v Nemecku, no za tretinový plat, z ktorého sa nedá vyžiť bez stresu? Alebo záleží aj na tom, akú životnú úroveň a kvalitu zamestnanci majú? Môže sa zamestnávateľ správať, ako chce, lebo veď ľudia si „slobodne vyberú“, kde slobodný výber spočíva v tom, že nechcú umrieť od hladu? Môžu majitelia firiem všetkými kľučkami obchádzať Zákonník práce a nútiť svojich pracovníkov do nevýhodných podmienok, tlačiť na ich výkon tak, že skutočne ohrozujú ich zdravie?
Problém nespočíva v tom, že veľkí zamestnávatelia ako Kia, Dell alebo účtovnícke giganty s obrovskými ziskami nemôžu pracovné prostredie svojim zamestnancom zlepšiť, nemôžu prijať viac ľudí, aby sa nemuseli pracovať nadčasy. Oni len nechcú. Tvrdý tlak na znižovanie výrobných nákladov a zvyšovanie ziskov im, samozrejme, vyhovuje. Výsledkom je, že sa ľudia stresujú a nie že sa nestíhajú organizovať do odborov, no nestíhajú sa od pásu v automobilke ani len napiť, predavačky odskočiť na záchod a z práce v callcentre zájsť na obed.
Nielenže ide o hanbu, ale aj o neúnosný tlak na výkon zamestnancov, ktorý im reálne poškodzuje zdravie. Preto ak má byť Slovensko naozaj slušné, malo by žiadať slušnú prácu, slušné pracovné podmienky a prostredie. O slušnom plate ani nehovoriac.