Domové prehliadky a zatýkanie. Desivé, poviete si, akoby nestačilo besnenie krajnej pravice. Ťaženie Nacionálnosocialistického podsvetia (NSU), ktoré zabilo z rasistických dôvodov minimálne desať ľudí, podpaľačstvo, pouličné útoky. Stúpajúca podpora strane AfD, ktorá len ťažko zakrýva, že je ideovým aj kultúrnym pokračovateľom Hitlerovej NSDAP. Ale čo, preboha, spravili tí ľavičiari?
Nuž, domové prehliadky sa uskutočnili na základe podozrenia prokuratúry, že minulý rok rozvešali na ulici plagáty zosmiešňujúce politikov a policajných veliteľov. Napodobnili totiž vývesku o hľadaných kriminálnikoch a pridali ich fotky. Pri takto nastavených kritériách by naša polícia musela zatknúť minimálne polovicu účastníkov súčasných protivládnych protestov. Samozrejme, že falšovanie úradných oznamov môže byť zneužité za účelom zisku či šírenia dezinformácii, je to však tento prípad? Alebo je to skôr tak, že irónia, ktorou sa títo mladí ľudia snažili upozorniť na neadekvátnu brutalitu policajných zásahov proti squaterom a antikapitalistickým demonštrantom, sa trafila presne do čierneho a papaláši sa urazili?
Počas domových prehliadok však polícia našla iba dymovnice, a tak „extrémistov” z väzby ešte v ten istý deň musela prepustiť. Blamáž polície, plytvanie verejnými prostriedkami, prehnane aktívna prokuratúra alebo všetko naraz? Možno, no je to prejav i niečoho omnoho závažnejšieho, nie len lokálna patália. Je to vynikajúca ukážka dvojakého metra, ktorý sa aplikuje na ľavicu a pravicu. Nie len v Nemecku platí, že za „extrémistov” sú v médiách a vo verejnej diskusii označovaní napríklad antikapitalistickí aktivisti len kvôli tomu, aké názory majú. Neonacisti, teda krajná pravica, pritom veselo bijú po uliciach matky s deťmi, podpaľujú ich domovy, kým spia, a volajú po znovuobnovení fungovania koncentračných táborov, pretože sa „osvedčili v minulosti”.
Ak sa obyvatelia Orwellovej Zvieracej farmy delili na rovných a rovnejších, tak naša spoločnosť akoby sa delila na slušných a slušnejších.
Takzvaní ľavicoví extrémisti, obvykle anarchisti, zatiaľ organizujú koncerty a squatujú, teda obývajú opustené budovy, o ktoré majitelia ani mesto či štát neprejavujú záujem. Áno, aj medzi nimi sa nájdu takí, čo rozbijú výklad alebo podpália kontajner. Fakt, že väčšina to nerobí a v niektorých squatoch ubytúvajú a zabezpečujú stravu pre bezdomovcov to viac než vyváži, keďže futbaloví fanúšikovia toho zničia podstatne viac, no ničím spoločensky prospešným to nevyvážia. Väčšina vyhranených ľavičiarov však iba diskutuje, píše články a občas demonštruje za sociálny štát a proti kapitalizmu. Je možné, aby človek so zdravým úsudkom tieto veci dával na roveň? A pritom sa to deje a zďaleka nie iba v Nemecku. Iný meter sa aplikuje na „našich ľudí” a iný na ostatných.
Bývalý premiér Róbert Fico za svoje konšpirácie o Georgovi Sorosovi zožal oprávnenú kritiku. Porovnaní s maďarským autokratom Viktorom Orbánom bolo veľa, ale prečo ho nikto neprirovnal k izraelskému premiérovi? Netanjahu pritom verejne označil mimovládne organizácie za „Sorosových agentov“, dokonca tie isté organizácie. Na rozdiel od Fica však niektorých ich predstaviteľov dal aj vykázať z krajiny, vrátane šéfa renomovanej Human Rights Watch.
Alebo si spomeňme na besnenie, keď si mladí aktivisti a aktivistky dovolili kritizovať pravicových politikov na Bonapárty. Konšpirácie a nepodložené obvinenia len tak lietali. Podobného ohlasu sa musia obávať aj ľudskoprávni aktivisti a aktivistky, keď si "dovolia” kritizovať USA za dlhodobé protiprávne väznenie na Guantáname, mučenie či útočné vojny. Kde ostala kritika za uchyľovanie sa ku konšpiráciám v snahe poškodiť názorového oponenta a odvádzať pozornosť? Ak sa obyvatelia Orwellovej Zvieracej farmy delili na rovných a rovnejších, tak naša spoločnosť akoby sa delila na slušných a slušnejších.