V takom malom štáte, ako je Slovensko, je existencia šiestich súkromných DSS zbytočný a drahý luxus. Vo vzťahu k práci Sociálnej poisťovne ide o ekonomickú, administratívnu i personálnu duplicitu. V roku 2016 v nich – v prepočte na plné úväzky – pracovalo 108 pracovníkov. Ich agendu, prácu a zisky musia občania nadplánovo zaplatiť prostredníctvom poplatkov za vedenie účtov (0,3 %), za správu dôchodkových fondov (1 %), za zhodnotenie majetku – úspor v dôchodkových fondoch (10 %) i za rôzne ďalšie poplatky a provízie (vrátane za prechod do inej poisťovne).
V roku 2016 výnosy 6 DSS z poplatkov a provízií predstavovali 32,1 mil. eur. O tieto prostriedky je každoročne zbytočne menej zdrojov na dôchodky. Zo zinkasovaných poplatkov a provízií z odvodov poistencov sa duplicitne hradia mzdy a odmeny pracovníkov DSS a duplicitné so Sociálnou poisťovňou prevádzkové náklady. Na mzdy si pracovníci DSS „samoobslužne“ prideľujú relatívne dosť, až premrštene veľa. Priemernú mzdu mali v roku 2016 v sume okolo 2 345 eur mesačne.
Zo zinkasovaných poplatkov a provízií vzniká investorom – akcionárom DSS aj relatívne vysoký zisk. V roku 2016 to po zdanení bolo 12,9 mil. eur. Vo vzťahu k vloženému základnému imaniu bol ich zisk v relatívnom vyjadrení 13,8 %. Dosahovaný zisk sa ďalej rozdeľuje aj vo forme vytvárania rezervných fondov, prípadne sa necháva na účte nerozdelených ziskov. V ostatnom období sa však zisk už vo vysokej miere vypláca akcionárom. V roku 2016 v sume 11,5 mil. eur.
V tom boli sporadicky aj dividendy z viacerých minulých rokov. Tieto dividendy idú akcionárom do zahraničia, resp. materským poisťovniam, ktoré sú však taktiež v zahraničných rukách.
Ako už bolo uvedené, výnos DSS z poplatkov – v roku 2016 v sume 32,1 mil. eur – jednoznačne znižuje objem potenciálnych zdrojov celkového dôchodkového systému, a to na úkor dôchodkov. A to nielen v súhrne, ale aj individuálnym sporiteľom z II. piliera. O to majú menej nasporených zdrojov na budúce dôchodky. Správcovskými spoločnosťami dosahovaný výnos na kapitálovom trhu z umiestňovaných prostriedkov sporiteľov veľmi nevyrovnáva „stratu“ sporiteľov za platené poplatky.
Výnos DSS z poplatkov – v roku 2016 v sume 32,1 mil. eur – jednoznačne znižuje objem potenciálnych zdrojov celkového dôchodkového systému, a to na úkor dôchodkov.
Nemožno sa preto čudovať, že prvé výplaty dôchodkov z II. piliera sú veľakrát len do sumy 25 eur mesačne. Ani v budúcnosti nebudú ktovieako vyššie. Sumárne – spolu s dôchodkom z I. piliera od Sociálnej poisťovne budú väčšinou nižšie, ako by boli pri systéme poistenia len v I. pilieri.
Sekundárnym dôsledkom uplatnenia II. piliera je každoročná strata Sociálnej poisťovne z titulu úbytku zdrojov z pôvodnej plnej výšky odvodov na starobné poistenie. Výpadok musí štát refundovať. A tak mladšia generácia na vznik a pôsobenie II. piliera dopláca dvakrát. Na stratu Sociálnej poisťovne sa musí poskladať inými daňami a skracovaním potrebných prostriedkov na školstvo, zdravotníctvo, bezpečnosť, dopravu, kultúru či sociálnu starostlivosť.
Sociálna poisťovňa bola v roku 2016 dotovaná zo štátneho rozpočtu sumou 365,3 mil. eur. Nebyť II. piliera mohli byť tieto prostriedky použité vo verejnom sektore. Za obdobie rokov 2004 – 2017 to odhadom mohlo byť viac ako 5 mld. €! Na zodpovednosť politikov za tieto národohospodárske zbytočné „škody“ si môže každý vziať pravicové vládne garnitúry Kaníkovou počnúc a Sulíkovou končiac.