Nielen nemecká kancelárka Angela Merkelová, ale aj jej rakúsky kolega Sebastian Kurz patria medzi hlavných predstaviteľov európskych konzervatívcov. Koncepcie ich vlád na riešenie spolužitia svojich krajanov s imigrantmi sa však spôsobom prístupu k prisťahovalcom výrazne líšia.
Podľa správ z médií vypracoval nemecký minister financií Olaf Scholz návrh, podľa ktorého Nemci do roku 2022 vynaložia vyše 78 miliárd eur na opatrenia v oblasti utečeneckej politiky.
Z toho 31 miliárd eur vraj budú využívať na boj s príčinami utečeneckej krízy, teda na pomocné projekty v rodnej krajine utečencov. Okrem toho by nemecké obce mali dostať osem miliárd eur ako podporu na vybavenie úloh v súvislosti s utečencami. Ďalších 18 miliárd eur bude pravdepodobne putovať na jazykové kurzy a administratívne záležitosti. Okrem toho by mali byť utečenci priamo podporovaní sumou vo výške 21 miliárd eur.
Koncepcie vlád na riešenie spolužitia s imigrantmi sa spôsobom prístupu v Nemecku a Rakúsku výrazne líšia.
Na prvý pohľad vyzerajú takéto čísla nepomerne. Treba ich však porovnať s doterajšími výdavkami nemeckého štátu od vypuknutia utečeneckej krízy v roku 2015. V roku 2016 vynaložilo Nemecko vyše 21 miliárd eur na opatrenia týkajúce sa predovšetkým prijatia prisťahovalcov. Pritom sa predtým neuskutočnila žiadna hlbšia diskusia, ktorá by riešila systémovejšie otázky, ako je napríklad zásobovanie utečencov predmetmi dennej potreby.
Problém však spočíva v tom, že plán ministra financií sa zverejnil vo vyslovene nevhodnej chvíli. Veď verejnosť sa len nedávno dozvedela, že zamestnanci pobočky spolkového úradu pre imigrantov a utečencov v Brémach protiprávne odsúhlasili stovky žiadostí o azyl. A to v neposlednom rade aj na podporu korupčnej siete. Vzhľadom na to vôbec nemožno otvoriť vecnú diskusiu o oprávnenosti nákladov na úspešnú integráciu utečencov do nemeckej spoločnosti.
Práve naopak: z podobného škandálu vedia profitovať iba tí, čo už dávno označili postup kancelárky Angely Merkelovej voči utečencom za bezhlavý. To je o to viac škoda, že občania sa vôbec prvýkrát vopred dozvedeli o skutočnej výške štátnych výdavkov na utečencov.
Rakúsky kancelár Sebastian Kurz sa v súvislosti s riešením spolužitia majority s cudzincami zase usiloval uplatňovať skúsenosti, ktoré kedysi získal vo funkcii ministra za integráciu migrantov. Vždy zdôrazňoval, že dostatočné vedomosti nemeckého jazyka sú prvoradým základom na zvládnutie okolností každodenného života v Rakúsku. To platí najmä vtedy, keď deti prisťahovalcov musia úspešne ukončiť školu a neskôr sa uchádzajú o prácu.
Preto chce vláda vo Viedni zaviesť osobitné vyučovanie, ktoré sa bude zameriavať najmä na základy nemčiny. Podľa odhadov ministerstva školstva bude musieť takéto triedy absolvovať približne 30-tisíc žiakov. Týka sa to najmä tých prisťahovalcov, ktorí prišli do Rakúska len nedávno.
Kritici pravicovej vláde vyčítajú, že sa tým usiluje deti imigrantov vyčleniť, lebo vraj nemajú šancu prispôsobiť sa novému okoliu od začiatku a zároveň sa dozvedať o hodnotách rakúskej spoločnosti z prvej ruky. Rakúska vláda však môže odkazovať na dobré skúsenosti iných pomerne malých krajín so zaobchádzaním s migrantmi. Pritom prvá kľúčová otázka znie, či sa Rakúšanom podarí reorganizovať sprostredkovanie nemčiny a spoločenských hodnôt tak, aby nevznikla dlhoročná neistota, na ktorú by doplatili tak imigranti, ako aj domáci obyvatelia.