Figuroval v ňom okrem iného príspevok na bývanie študentov a rekonštrukciu internátov. Na tento zámer chcela vláda minúť 50 miliónov eur. „Až 80 percent internátov je v dezolátnom stave,“ povedal vtedy R. Fico. Po viac ako dvoch rokoch Študentská rada premiérovi tento sľub pripomenula.
Požiadavku študentov možno chápať ako volanie po slušnom bývaní. Podfinancované školstvo nemá pomaly ani na bežnú údržbu budov a ak sa nemajú zvyšovať poplatky študentov za bývanie, na rekonštrukciu internátov bez dotácie od vlády nemôže ani pomyslieť.
Otázkou, ktorá sa nedoceňuje, je, či by sa nedali znížiť niektoré položky v prevádzkových nákladoch internátov a úspory použiť aspoň na zmiernenie ich „dezolátneho stavu“. Takou možnosťou by bola inovácia energetického hospodárenia, ktoré by bolo ekologické, ako aj ekonomicky efektívne. Bolo by to dokonca i v súlade s opatreniami, ktoré ešte v roku 2016 pod názvom Čistá energia pre všetkých Európanov predstavil podpredseda Komisie pre energetickú úniu Maroš Šefčovič. O to skôr, že časť prostriedkov na ňu by sa určite dala prefinancovať aj z európskych zdrojov.
Rekonštrukcie
Vláda i krajské samosprávy stoja pred oveľa rozsiahlejšou a finančne náročnejšou úlohou, ako riešiť iba internáty. Verejné budovy – školy, nemocnice, sociálne domovy, úrady atď., ktorých počet sa odhaduje na 15-tisíc, je potrebné rekonštruovať. Je to výzva aj pre vlani zvolených predsedov krajov, ako aj pre starostov a primátorov, ktorí vzídu z tohtoročných komunálnych volieb. Nemalo by ísť iba o bežné opravy, ale aj o modernizáciu pokrytia energetických potrieb budov. Tak, aby pri vykurovaní a výrobe teplej vody a vo väčšom rozsahu i elektriny nedochádzalo k spaľovaniu fosílnych palív a aby budovy po rekonštrukcii spĺňali sprísnené normy dané európskou a v nadväznosti i našou legislatívou.
„Argument“, že centrálna výroba tepla je ekonomicky efektívnejšia a ekologickejšia, je pri jej zastaranosti a závislosti od fosílnych palív účelovým klamstvom.
Dnes sú možné i také rekonštrukcie, ktoré umožnia, aby budovy boli do značnej miery energeticky sebestačné, ako napr. panelový dom na Ulici Pavla Horova Devínskej Novej Vsi. Ten bol za to vlani ocenený medzinárodnou porotou v kategórii Bytový dom roka. Obnovu však najviac oceňujú samotní obyvatelia domu. Iba na kúrení i príprave teplej vody ušetrili približne polovicu pôvodných nákladov. Dosiahlo sa to využitím obnoviteľných zdrojov a posunuli sa tým do polohy trvalej udržateľnosti nielen v ekologickom, ale i ekonomickom zmysle. Výdavky na rekonštrukciu sa totiž splatia o niekoľko rokov, ale úspory sa budú inkasovať oveľa dlhšie.
Hospodárenie domácností
Medzi vládnymi schémami riešenia energetickej chudoby z roku 2014 je i podpora zvýšenia podielu využívania obnoviteľných zdrojov energie. Naozaj, pri zostavovaní rozpočtu napríklad osamelá dôchodkyňa žijúca na Ulici P. Horova zo svojho skromného príjmu, z ktorého pred rekonštrukciou vydávala na bývanie 200 eur, môže po rekonštrukcii ušetriť 50 až 60 eur mesačne. V prvých rokoch ich použije na splatenie investície, v nasledujúcich rokoch je to, akoby jej o túto sumu zvýšili dôchodok.
Rekonštrukcia obytného domu priniesla zdravšie a menej nákladné bývanie, ale nielen to. Zabezpečila nezávislosť obyvateľov od centrálneho dodávateľa tepla a od energetických kvázimonopolov, ktoré majú tendenciu ceny zvyšovať. Z celospoločenského pohľadu by sa podobnou úsporou domácností zvýšila ich kúpna sila a zvýšil by sa rast ekonomiky ťahaný domácim dopytom. Keby sa takáto rekonštrukcia uskutočnila masovo, znížil by sa aj odber elektriny a plynu z verejnej siete, t. j. znížila by sa závislosť od nákupu energetických surovín, inými slovami, zvýšila by sa naša energetická bezpečnosť. Rekonštrukciu verejných budov v tomto zmysle preto nemožno považovať za jednoduchú obnovu, ale za transformáciu do trvale udržateľného stavu, ktorá prináša pre vlastníka budovy úspory, pre investora zisky, pre spoločnosť vyšší a environmentálne prijateľný rast a podobne.
Obštrukcie
Zdalo by sa, že nič nestojí v ceste presadeniu takýchto progresívnych inovácií. Nie je to však tak. Skutočná úspora uvedeného bytového domu sa dosiahla až odpojením od centrálneho zásobovania teplom. Po novelizácii zákona o tepelnej energetike č. 100/2014 však odpojenie od centrálneho zásobovania teplom nebolo automatické. Naopak, domová samospráva musela centrálneho dodávateľa požiadať o dovolenie odpojiť sa.
„Argument“, na základe ktorého sa zákon prijal, že centrálna výroba tepla je ekonomicky efektívnejšia a ekologickejšia, je totiž pri jej zastaranosti a závislosti od fosílnych palív účelovým klamstvom. Ani energetici neboli po znížení odberu elektriny nadšení a limitovali pôvodne projektovanú kapacitu fotovoltických panelov na tretinu. Zdá sa, že partikulárne záujmy výrobcov a dodávateľov tepla, elektriny atď. sú prednejšie ako záujmy spoločnosti…