Keď sa niekoľkomesačné rokovania s jednotlivými politickými stranami a hnutiami skončili patom, zdalo sa, že na Apeninskom polostrove sa schyľuje k predčasným voľbám. Obe víťazné kontroverzné strany – Salviniova Liga i Di Maiove Hnutie piatich hviezd – však nástojili na vytvorení vlády až do takej miery, že aj napriek vzájomnej agresivite v predvolebnej kampani napokon našli spoločnú reč. Aj keď museli zo svojich pôvodných programov odkrojiť časti, s ktorými ich partneri nesúhlasili, žltozelená koalícia (žltá je farbou Hnutia piatich hviezd, zelená farbou Ligy) je určite podrazom na voličoch. A to najmä tých, ktorí volili antipolitiku a hlavne zmenu.
Žltozelená koalícia (žltá je farbou Hnutia piatich hviezd, zelená farbou Ligy) je určite podrazom na voličoch. A to najmä tých, ktorí volili antipolitiku a hlavne zmenu.
Ligisti totiž nie sú žiadni politickí nováčikovia. Práve naopak, ich predstavitelia sa už podieľali na moci vo viacerých vládach. Iste, v určitých riešeniach sa obe strany nepochybne zhodnú, nájsť však nejakú reálnu ideovú (ak sa chceme vyhnúť pojmu ideologickú), a hlavne trvácnu podstatu novej exekutívy bude ťažké. Podraz urobila aj Liga – keďže Päť hviezd nechcelo vo svojich vládnych radoch Berlusconiho, Salvini ho (aj napriek vopred dohodnutej koalícii Liga-Forza Italia-Bratia Talianska) do vlády nezoberie. Stále však hrozí, že Berlusconi zostane v zákulisí a bude ovplyvňovať politické dianie odtiaľ.
Pomerne diskutabilný je aj výber samotného premiéra. Lídri oboch strán síce stavili na uznávaného akademika a právnika Giuseppe Conteho, v širšom kontexte však ide o neznámu osobnosť. Stranícki marketingoví odborníci sa ho síce snažia prezentovať ako renomovanú persónu z profesijného právnického a univerzitného prostredia (ako napríklad v prípade expremiéra Maria Montiho, ktorý viedol po odchode Berlusconiho dočasnú úradnícku vládu), no zdá sa, že od nezávislosti má ďaleko. Svedčí o tom aj niekdajší Di Maiov výrok, že Conte je „ochranným anjelom ich hnutia“. Conte tento výrok zasa oportunisticky pretransformoval, že chce byť „advokátom talianskych občanov“.
V tejto chvíli sú kocky hodené. Prezident republiky Sergio Matarella už dal Contemu na vytvorenie novej vlády zelenú. Väčšina tamojších politológov a analytikov je však smerom k novej vláde skeptická. Päť hviezd ešte nemá reálnu skúsenosť s vládnutím (teda aspoň na celoštátnej úrovni) a skúsenosť s Ligou severu – nech sa premenuje akokoľvek chce – z čias Berlusconiho koalície nie je pre Taliansko ani Európu pozitívna. Vlastne nikto nevie, čo môžeme od vlády čakať, ani to, ako dlho vydrží. Jej vytvorenie vyzerá ako obyčajný matematický súčet hlasov dvoch najsilnejších politických strán. Nosný však bude presný program a smerovanie novej vlády.
Zatiaľ je to skôr o základných bodoch, aj tie médiá väčšinou selektujú, ako im to vyhovuje, napríklad zmena v imigračnej politike, väčšia otvorenosť smerom Rusku, stiahnutie Talianska z niektorých medzinárodných misií, stopka privilégiám politikov a tak ďalej. Toto sú však skôr len bonmoty, vláda bude musieť pripraviť seriózny program v oblasti domácej a zahraničnej politiky a najmä ekonomiky. A tam sa ešte môže potknúť na spôsoboch riešenia, ako aj na osobách na postoch ministrov.