Krok od ďalšieho volebného fiaska?

01.06.2018 09:00

Dlhodobá neznalosť a prehliadanie práce predstaviteľov európskych inštitúcií spôsobuje, že slovenská verejnosť k nim nemá vytvorený pozitívny vzťah. Povestnou čerešničkou na torte je katastrofálna účasť vo voľbách do Európskeho parlamentu. Rok pred ďalšími voľbami (2019) sme možno len krok od ďalšieho volebného fiaska.

Od účasti na voľbách odrádza hlavne to, že politici sa európskym témam venujú iba v rovine jednostrannej „kritiky Bruselu“, ktorý vraj môže za všetko (zlo). Samozrejme, bez toho, aby verejnosti predstavili reálne kompetencie jednotlivých európskych inštitúcií, v tomto prípade primárne Európskeho parlamentu (EP). Nie div, že voliči nevedia, čo je úlohou EP, aké sú jeho kompetencie smerom k Európskej komisii a národným vládam, resp. kto a ako v ňom reprezentuje Slovenskú republiku.

Zbytočné voľby?

Pod vplyvom tzv. euroskeptikov a domácich alibistov sa formuje obraz, že vlastne ide len o „zbytočnú“ byrokratickú záťaž a voľby sú stratou času. Okrem médií a politikov k znižovaniu významu volieb do EP prispieva skostnatený systém volieb.

Počnúc termínom, ktorý v našom prípade nasleduje priamo po prezidentských voľbách, ktoré sú v rovnakom roku, ale o niekoľko mesiacov skôr, a končiac faktickým odosobnením volieb, v ktorých voliči nemajú reálnu možnosť voliť politické osobnosti európskeho formátu a de facto sa musia podriadiť vôli politických strán a nimi vybraným kandidátkam. Nie div, že mnohí tieto voľby považujú za zbytočné!

Obzvlášť ak z mnohých hľadísk programovo a osobnostne „vyprázdnené“ politické strany nebezpečne podceňujú európsku rovinu slovenskej politiky. Často jej vôbec nerozumejú, resp. z mandátov v Európskom parlamente robia exkluzívne trafiky pre neschopných, ale úslužných členov.

Zbytoční kandidáti?

Politické strany a „kabaretní umelci“, ktorí sa iba hrajú na politikov, sú v posledných rokoch skutočnou škodnou demokracie. Strany bez uchopiteľných ideí a programov vo voľbách do EP nominujú „druhotriednych“ politikov a političky, väčšinou bez charizmy a elementárnej túžby politicky sa presadiť. Výrazne k tomu prispieva aj súčasný spôsob voľby do EP. Ten voličom neponúka možnosť vybrať si politické osobnosti a musia rešpektovať neraz nudné návrhy politických strán.

Ak sa spoja zbytoční kandidáti a pre voliča zbytočné voľby, vznikne pre európsky rozmer slovenskej politiky veľmi toxický koktail, ktorý v spojení s euroskeptickými náladami šíriacimi sa Európou môže byť pre úniu smrteľne nebezpečný. Možnosťou, ako zvýšiť záujem o voľby a povedomie o poslancoch EP, je zmena volebného systému, nastavenie takého systému, ktorý by akcentoval väčšiu participáciu voličov pri výbere poslancov EP. V čase, keď sa blížia ďalšie európske voľby a hroziaca hanba pre Slovensko, by sme mohli ukázať Európe, ako efektívne demokratizovať volebný proces.

Líder v demokratizácii volieb

Podľa posledného z výskumov až 68 % občanov Slovenska nemá záujem zúčastniť sa na voľbách do EP. Približne polovica z nich fakticky nedôveruje systému, resp. politickým inštitúciám, ktoré zosobňujú úniu. Rok pred voľbami je najvyšší čas zmeniť to. A voľby nevnímať iba ako súboj o trafiky.

Súčasný spôsob voľby do EP voličom neponúka možnosť vybrať si politické osobnosti a musia rešpektovať neraz nudné návrhy politických strán.

Reforma volebného systému by mala docieliť väčšiu angažovanosť slovenských (európskych) občanov vo volebných procesoch. Tým sa zvýši miera demokracie v únii a tiež záujem participovať na zodpovednosti za jej správu a nielen na výhodách, ktoré plynú z európskej integrácie.

Riešením problému neochoty voliť môže byť výraznejšia personalizácia volebného systému. Ňou sa zabezpečí reprezentatívnejšie zastúpenie, väčšia zodpovednosť a adresnejšie presadenie vôle voličov. Personalizovaný pomerný volebný (PPV) systém odborníci viackrát označili za najlepší systém organizácie volieb (Bowler-Farrell-Pettitt; 2005), a to predovšetkým preto, lebo umožňuje zastúpenie menšinových názorov, eliminuje extrémizmus a posilňuje väzbu volič – kandidát.

Systém Karla Janečka (2014), označovaný ako Demokracia 2.1, prináša rovnaké výhody ako PPV, okrem toho vyžaduje väčšiu mieru konsenzu (zlepšuje politickú kultúru), znevýhodňuje extrémistov a populistov a posilňuje úlohu voličov v procese voľby. V oboch prípadoch volič volí strany, no súčasne udeľuje preferencie naprieč straníckym kandidátkam, a v prípade D2.1 môže dať negatívny hlas politikom, ktorých považuje za hrozbu pre politický systém.

Voľby do EP v roku 2019 by mohli byť prvým krokom, ako zlepšiť demokratickosť v procese voľby. Iniciatíva Slovenska pri jeho zlepšení, resp. presadenie volebnej zmeny, by bola nielen reálnym prínosom krajiny pre demokraciu a reformu EÚ, ale aj omnoho racionálnejším riešením v boji s extrémizmom než zvažované novely volebných zákonov, ktoré pripravuje súčasná vládna koalícia, alebo rôzne manifesty, ktoré v konečnom dôsledku tzv. vyberaním hrozienok fakticky podkopávajú projekt zjednotenej Európy. Je najvyšší čas urobiť niečo, aby sme opäť v hanbe nezostali.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Slovensko #eurovoľby #Europarlament #EP
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk