Komunisti, strana paradoxov

Komunistická strana Čiech a Moravy (KSČM) je partaj plná paradoxov. Vlastne je jedným obrovským paradoxom. Už jej samotná existencia ako parlamentnej štruktúry predstavuje pozoruhodné protirečenie. Od tzv. zamatovej revolúcie v roku 1989, ktorú zlé jazyky prezývajú „textilný prevrat“, komunistom prognózujú, že sa ocitnú v prepadlisku dejín. Politici aj politickí vedci, na čele s prognostikom Milošom Zemanom, prorokovali vymretie týchto „dinosaurov".

02.06.2018 12:00
debata (29)

Nuž, nestalo sa tak. Naopak, skončili mnohí z tých, ktorí si boli takí istí svojimi logickými závermi. KSČM – oproti trochu sektárskej KSS – má stále najpočetnejšiu členskú základňu v Česku (cca 40-tisíc). Naproti tomu sociálnych demokratov, ktorí sa toľkokrát tešili, až zhltnú zvyšky „komančov", je sotva polovica. Napriek tomu nie je situácia strany, ktorá sídli na Ulici politických väzňov, nijako ideálna. Má najmä mimoriadne vysoký priemerný vek členstva. Lenže to oficiálne verí mladistvo naivnému, no autoritatívnemu chápaniu historických procesov. Ak chcete: krásnym rozprávkam pre dospelých, čo sa môžu pekne vynímať jedine v legendárnom filme Cisárov pekár a Pekárov cisár.

Tým sa však bizarnosť KSČM ani zďaleka nekončí. Na jednej strane neochvejne obhajuje (proletársky) internacionalizmus, no až do nástupu nacionalistických exhibícií Tomia Okamuru znamenala jedinú parlamentnú štruktúru, čo vytrvalo hlásala národovecké postoje. Do jej radov patril vzdelaný ľavicový filozof a europoslanec Miloslav Ransdorf, ako aj (ex)poslankyňa, učiteľka dejepisu a nekritická obdivovateľka Klementa Gottwalda Marta Semelová.

Tradičná ľavica v Česku chradne a hynie, komunisti sú však svojím spôsobom na vzostupe. Čiastočne aj vďaka starostlivosti prezidenta Zemana.

Oproti zlovestnému „kabinetu kuriozít a skamenelín" stoja na čele komunistickej strany politici, ktorí sú dočista dočista vypraní pragmatici. Skúsení aparátnici zvyknutí na neideologické postupy. Zároveň sa však zakrývajú hodnotovými rituálmi, ktorých ošúchanosť má pre radových partajníkov úlohu stabilizujúcich, (pseudo)religi­óznych obradov. Nuž, nie náhodou politológia radí komunizmus medzi politické náboženstvá…

Do tejto skupiny prefíkaných obchodníkov s mocou patrí aj samotný predseda komunistov, ostrieľaný Vojtěch Filip. Tomuto veteránovi verejného života sa neraz pripisujú schopnosti skvelého zákulisného vyjednávača alebo muža nemalých veľkoobchodných záujmov. KSČM s heslom „S ľuďmi, pre ľudí“ riadi už vyše dvanásť rokov a na čele strany pravdepodobne ešte zopár rokov zotrvá. K predchádzajúcim paradoxom možno totiž pripočítať ďalšiu pozoruhodnú vec. Hoci komunisti (stiesnení protestným apelom Babišovho hnutia ANO alebo Okamurovej SPD) prehrali v októbrových voľbách, čo sa dalo, vyťažili viac ako inokedy po novembri 89.

Tradičná ľavica v Českej republike chradne a hynie, komunisti sú však svojím spôsobom na vzostupe. Čiastočne aj vďaka starostlivosti prezidenta Zemana, ktorý „mediáciou" na poslednom zjazde trochu malomeštiackej KSČM zdôraznil, „aké je dôležité mať Filipa“. Aj vďaka tomu doterajší predák kreslo obhájil.

Čiastočne sa tak deje aj vďaka „starostlivosti“ súčasného premiéra Babiša, pretože pripravovanou kryptokoalíciou definitívne vyvádza Komunistickú stranu Čiech a Moravy z politickej izolácie. V nej bola KSČM udržiavaná propagandou pravicových „demokratov“ výhradne preto, aby nejakých desať (alebo viac) percent ľavicovo-protestných hlasov bolo štandardne blokovaných a ustráchaní sociálni demokrati nemohli zostavovať kabinety inak ako s nimi.

Falmer s Burešom, ako sú Filip s Babišom vedení vo zväzkoch spolupracovníkov ŠtB, si však veľmi dobre rozumejú. Vedia, čo chcú. Vrátane výnosných postov v štátnej správe. A vôbec to nie je v rozpore s tým, keď nad už zdanlivo dojednanou koaličnou zmluvou filipovci náhle licitujú cenu spolupráce. Svoju drahú kožu. Rozpočty si predsa rozvracať nedajú!

© Autorské práva vyhradené

29 debata chyba
Viac na túto tému: #KSČM #paradox