Za ministra financií pôvodne nominovali euroskeptika Paola Savonu. Vyhliadky na taliansku vládu s kritickým postojom k euru vyvolali nervozitu medzi vládami a bankami eurozóny a zvýšenie úrokových mier pre Taliansko. Liberálny, eurozóne naklonený politický establišment vložil nádeje do prezidenta Sergia Mattarellu. Ten neprejavil výhrady k rasistickým postojom Ligy, vetoval však ministra financií s odôvodnením, že nemôže akceptovať kandidáta s nepriateľskými postojmi k eurozóne.
Eurozóna a krajiny jadra, najmä Nemecko, sú čoraz častejšie vnímané ako prekážka hospodárskeho rozvoja Talianska. Členstvo v eurozóne znamenalo z ekonomického hľadiska krajiny dve stratené dekády.
Po tom, čo Liga a Hnutie piatich hviezd vrátili svoj mandát na zostavenie vlády, Mattarella vymenoval za premiéra Carla Cottarelliho. Tento uznávaný liberálny technokrat zastával vysoké pozície v Medzinárodnom menovom fonde a v rokoch 2013 a 2014 bol špeciálnym komisárom pre revíziu verejných výdavkov, zodpovedným za rozpočtovú disciplínu v Taliansku. Predstavoval tak to, čo veľká časť talianskej populácie odmieta: nekonečné úsporné opatrenia a neoliberálne reformy.
Mattarellove rozhodnutia viedli k politickej kríze. Liga a Hnutie piatich hviezd považujú Mattarellov krok za nedemokratický. Spomedzi väčších strán prezidentov ťah obraňuje len niekdajšia stredoľavá Demokratická strana, ktorá počas svojho posledného mandátu prijímala mnohé opatrenia namierené proti zamestnancom.
Eurozóna a krajiny jadra, najmä Nemecko, sú čoraz častejšie vnímané ako prekážka hospodárskeho rozvoja Talianska. Členstvo v eurozóne znamenalo z ekonomického hľadiska krajiny dve stratené dekády. V predkrízových rokoch 2000 až 2007 zaznamenalo Taliansko spolu s Portugalskom a Nemeckom najnižší hospodársky rast v eurozóne.
Kríza zasiahla krajinu veľmi tvrdo, najmä jej južné regióny. Obzvlášť ťažko bol postihnutý priemysel. Priemyselná produkcia južných regiónov označovaných spoločným názvom Mezzogiorno sa v rokoch 2009 až 2014 prepadla až o 28,3 percenta. To malo vplyv aj na bankový sektor. Talianske banky začali uplatňovať skôr konzervatívnu, opatrnú úverovú politiku. Stagnácia a kríza však spôsobili čoraz väčšie problémy v splácaní pôžičiek. Nezamestnanosť vzrástla, najmä na juhu. V roku 2015 bolo riziku chudoby vystavených 34,1 percenta obyvateľstva Mezzogiorna. Väčšina mladých ľudí tu nemá žiadnu perspektívu.
Zavedením eura sa dovtedajšie ekonomické problémy Talianska ešte prehĺbili. Na jednej strane sa v dôsledku stláčania miezd v Nemecku Taliansko dostalo pod konkurenčný tlak. Na druhej strane zas výmenný kurz eura neodrážal konkurencieschopnosť Talianska. V tomto kontexte si popri rasistickej a extrémne agresívnej antiimigračnej propagande Liga urobila z eura jednu z tém svojej kampane. Kritika eura sa stretáva s pozitívnym ohlasom medzi malými a strednými exportnými podnikmi. Rigidný nemecký postoj k riešeniu krízy v periférnych oblastiach eurozóny a prísne rozpočtové pravidlá kritizujú nielen extrémne politické sily, ale aj ľavica.
Liga okrem odporu voči euru presadzuje aj veľmi protichodnú hospodársku politiku. Podporuje priemyselnú politiku, ale aj neoliberálnu rovnú daň. Jednoznačne sa profiluje ako strana malých a stredných podnikov a živnostníkov. Hnutie piatich hviezd zas prišlo so zavedením „Reddito di cittadinanza“, so základným príjmom občanov. Tento návrh silne zarezonoval najmä na juhu krajiny poznačenom dlhodobou nezamestnanosťou a chudobou.
Navrhovaná koaličná zmluva znamenala posilnenie týchto pozícií. Svojím spôsobom predstavovala kompromis medzi malými a stredne veľkými priemyselnými podnikmi severu v súvislosti s daňovou politikou a juhom v súvislosti so základným príjmom občanov. Podstatným faktorom bol kritický postoj k euru. K tejto otázke koaličná zmluva nezaujala jasné stanovisko.
Navrhovaná koalícia bola heterogénna a súčasný vzťah medzi Ligou a Hnutím piatich hviezd je napätý. Mattarellova neochota akceptovať ekonomický program vlády Ligu len povzbudila. Tento jeho krok podporil tvrdenia extrémnej pravice, že proeurópsky establišment nechce akceptovať demokratické rozhodnutia.
Nakoniec obe strany čiastočne ustúpili. Prezident Sergio Mattarella akceptoval vládu Hnutia piatich hviezd a Ligy so Savonom ako s ministrom pre európske záležitosti. Dvaja koaliční partneri navrhli liberálneho ekonóma Giovanniho Triu. Tria je menej priamočiary ako Savona, ale aj on je kritický voči nemeckej neomerkantilistickej ekonomickej politike. Čaká nás horúce leto – v Taliansku aj v eurozóne.