Ten pôsobil uvoľnene, usmieval sa. Konečne sa hnutiu ANO rysuje parlamentná väčšina: so sociálnou demokraciou a s komunistami. Nie že by sa azda jeho prvá vláda – jednofarebná, riadiaca krajinu bez dôvery a v demisii – v niečom obmedzovala. Teraz mu však už nikto nebude môcť vyčítať, že koná svojvoľne.
Je riskantné skladať menšinovú koaličnú vládu a ešte ju opierať o radikálnu stranu. Úplne stačí, že ňou môže zatriasť prezident Zeman.
Poslednou prekážkou je referendum v ČSSD. Zdá sa však, že v ňom priaznivci koalície s ANO prevážia. Sociálni demokrati sú podobne ako občania unavení z provizórneho vládnutia a nekonečného vyjednávania. Predseda Jan Hamáček problémové regióny obišiel a snažil sa tam vysvetliť, že v opozícii by sa ČSSD medzi ODS, Pirátmi, okamurovcami, TOP 09, ľudovcami a Starostami a nezávislými stratila. Naopak, v spolupráci s ANO a KSČM, ktorá je ochotná istiť dvojkoalíciu z poslaneckých lavíc, má nádej aspoň niečo presadiť.
Také jednoduché to, samozrejme, nebude a Babiš môže definitívne vymazať ČSSD z politickej mapy. Už s tým začal pred voľbami: preberá jej programové témy, voličov, časom sa môžu pridať aj spolupracujúci experti… ANO je len zdanlivo ľavicová, napríklad odmieta progresívnejšie dane, no na občanov Babišova rétorika zaberá. Staronový premiér hovorí, že sa od neho môžu sociálni demokrati všeličo priučiť. Pravdepodobnejšie, než to, že by si chcel pestovať konkurenciu, je, že sa pokúsi ČSSD doraziť a obsadiť jej miesto.
Babišovi doteraz pomáhal prezident Zeman, ktorého môžeme považovať za štvrtú zmluvnú stranu. Má tiež svoje priority a stranám podsúva niektorých kandidátov na ministrov. Už skôr vyhlásil, že Babiša určí za premiéra aj druhýkrát, či už bude mať dohodnuté partnerstvo s ČSSD, alebo nie. Aj termín čerstvého menovacieho aktu bol prezidentom vybraný prefíkane.
Kabinet v demisii úraduje v Česku už od januára. Logické by bolo, keby sa Babiš bol stal znovu premiérom – keď už na ňom Miloš Zeman trvá – napríklad vo februári. Lenže prezident sa neponáhľal. Teraz mohol počkať do 14. júna, keď sa skončí referendum v ČSSD, ale napriek tomu urobil kľúčový ústavný ťah v jeho priebehu. Išlo o zjavný nátlak na sociálnu demokraciu: buď bude Babiš vládnuť s vami, alebo bez vás.
Pokiaľ sa Zemanove a Babišove záujmy v niečom neskrížia, tak má premiér v osobe prezidenta silného patróna. Lojálny je aj voči KSČM. Jeho všeobecné podmienky ANO ochotne splní. V konkrétnej rovine Babiš radšej vyriešil problém s českou účasťou v zahraničných vojenských misiách ešte počas prvej vlády. V parlamente ANO aj ČSSD podporujú komunistický návrh na zdanenie finančných náhrad cirkvám v rámci reštitúcií, ktorý je na prvý pohľad v rozpore s Ústavou ČR.
Najsilnejší kaliber však komunisti nevytiahli: o zmene daňovej politiky sa hovoriť nebude. Tam by narazila kosa na kameň. Pritom KSČM veľmi záleží na tom, aby bola súčasťou Babišovho projektu. Pomáha ju to legitimizovať a teší sa aj na zastúpenie v orgánoch podnikov so štátnou účasťou, fondov a poisťovní.
Česká republika stabilnú vládu s väčšinou v snemovni konečne potrebuje. Je však otázne, ako dlho taká stabilita vydrží. Ak sociálni demokrati povedia svoje áno, vláda vznikne a získa dôveru, tak pracovať začne niekedy v polovici prázdnin. No už koncom leta sa rozbehne kampaň pred jesennými voľbami do obecných zastupiteľstiev a tretiny Senátu. V jej rámci sa dá aj medzi spolupracujúcimi stranami čakať prvé vážne pnutie.
Ono samo osebe je riskantné skladať menšinovú koaličnú vládu a ešte ju opierať o radikálnu stranu. Úplne stačí, že ňou môže občas zatriasť prezident Zeman, hotový gejzír škandalóznych nápadov a bonmotov k domácej i zahraničnej politike. Vysnívaný pokoj tak rýchlo nepríde.