Vládnuca strana mala obavy, že volebný úspech by mohla zmariť finančná kríza. Turecká ekonomika je voči finančnej nestabilite vysoko zraniteľná. Dovoz prevyšuje vývoz. Krajina vykazuje deficit bežného účtu vo výške 6,2 percenta HDP, čo je za kritickou hranicou. Na financovanie deficitu treba prílev kapitálu. Zahraničné kapitálové toky podnietili domáci rozmach poskytovania úverov.
Výrazne sa zadlžili firmy aj domácnosti, ktoré financujú nákup spotrebiteľského tovaru a bytov prostredníctvom úverov. Spotreba je hlavným motorom súčasného hospodárskeho rastu. Na stimuláciu ekonomiky vláda prinútila centrálnu banku, aby znížila úrokové miery, v dôsledku čoho sa prílev kapitálu do Turecka stal menej atraktívnym. Od začiatku tohto roku turecká líra výrazne devalvovala, keď stratila približne 18 percent svojej hodnoty.
Vládnuca strana mala obavy, že by volebný úspech mohla zmariť finančná kríza. Prezident Erdogan dúfa, že si šance zvýši skoršími voľbami.
Pád líry nadobudol v máji kritické rozmery. Prezident vyzval tureckých občanov, aby nakupovali líry, čo je jasný signál zúfalej situácie. Pre silné znehodnotenie meny sa dostal turecký bankový sektor pod tlak. Veľké spoločnosti zápasia s vysokými devízovými dlhmi. Devalvácia meny pre ne znamená nákladnejšiu dlhovú službu. Niektoré už nedokážu plniť svoje povinnosti.
Medzinárodné agentúry znížili rating tureckých bánk. Tamojšia centrálna banka napokon dvakrát zvýšila úrokové miery, aby pritiahla zahraničný kapitál. Tým však utlmia hospodársky rast. A spotrebitelia už pociťujú dôsledky menovej krízy vo svojich peňaženkách. Nastúpila inflácia.
Rastú najmä ceny benzínu. Kríza zasiahla skôr, ako to vedenie AKP očakávalo.
Zdanie ekonomickej stability je preč. A to je zlou správou pre AKP, keďže „stabilita“ bola jedným z jej hlavných prísľubov. Finančná nestabilita v 90. rokoch a na začiatku nového milénia je v pamäti elektorátu ešte stále relatívne čerstvá.
Rýchlym vyhlásením predčasných volieb AKP dúfala, že sa jej podarí zabrániť vytvoreniu spojenectva medzi opozičnými stranami. AKP uzavrela alianciu s extrémne pravicovou MHP, ktorá podporila jej návrhy na ústavné zmeny, najmä výrazné posilnenie právomocí prezidenta. Na prekvapenie AKP amorfná, skôr centristická Cumhuriyet Halk Partisi (CHP), náboženská konzervatívna Saadet Partisi a İyi Parti, ktorú nedávno založili disidentskí aktivisti z MHP protestujúci proti podpore Erdogana ich stranou, vytvorili širokú alianciu.
Mimo tohto spojenectva zostala len jedna väčšia opozičná strana: ľavicová Halkların Demokratik Partisi (HDP) so silnou podporou v kurdských oblastiach. Či AKP získa v parlamente absolútnu väčšinu, bude vo veľkej miere závisieť od toho, či sa HDP podarí prekročiť hranicu 10 percent. Štátne represie sa zameriavajú práve na HDP. Mnohí jej poslanci a členovia sú vo väzení. Jej podporovateľov v uliciach napádajú pravicoví aktivisti.
Prezidentský kandidát HDP Selahattin Demirtaş vedie kampaň z väzenskej cely. Keď sa Erdogan vyjadril, že je hanebné, keď sa stal kandidátom na hlavu štátu človek vo väzení, Demirtaş reagoval, že jeho ruky sú zviazané, no v deň volieb voliči dajú Erdoganovi odpoveď, ktorú si zaslúži. Súčasný prezident sa zdá byť nervózny. Kandidát CHP Muharrem İnce sa naňho postupne doťahuje. Aj keď je z nacionalistického krídla CHP, preukázal opatrné gestá voči kurdskému elektorátu. Ten by mohol zohrávať podstatnú úlohu v prípade, že sa uskutoční druhé kolo prezidentských volieb. Štvrtý dôležitý kandidát, výrazne nacionalistický Meral Akşener, minister vnútra z rokov 1996 až 1997, ktorý vždy zastával tvrdú líniu, si nebude vedieť získať hlasy kurdských voličov.
Opozičné strany vedú kampaň za nepriaznivých podmienok výnimočného stavu. Spravodajstvo v štátnych aj súkromných médiách je mimoriadne neobjektívne.
Na deň volieb prijala určité opatrenia aj vládna strana. Približne 50-tisíc voličov v kurdských oblastiach nebude môcť hlasovať v mieste svojho bydliska, ale bude musieť cestovať až na 20 kilometrov vzdialené miesta. Aliancia AKP-MHP schválila v marci nový volebný zákon, ktorý povoľuje hlasovacie preukazy bez oficiálnej pečiatky. Také hlasy sa spočítavali (v rozpore s vtedajšou legislatívou) už počas ústavného referenda, čo vyvolalo otázky o jeho oprávnenosti. Demokratické sily sa pripravujú na pozorovanie volieb.
Podmienky pre opozíciu sú v Turecku veľmi nepriaznivé. Vládna strana však preukazuje určitú nervozitu. Voľby sú ťažším orieškom, ako predpokladala.