Stratení občania

, 27.06.2018 17:00

Pri príležitosti prezidentských a parlamentných volieb v Turecku sa potvrdil dlhoročný fenomén. Staronová hlava štátu Recep Tayip Erdogan požíva veľkú vážnosť práve medzi Turkami žijúcimi v nemecky hovoriacich krajinách.

V Nemecku ho podporilo 65,7 percenta voličov tureckého pôvodu, v Rakúsku dokonca 72,3 percenta, kým celkovo získal pomerne málo – 52,5 percenta hlasov.

Podľa hlavných nemecky píšucich médií treba obe tieto stredoeurópske krajiny označiť za Erdoganove volebné bašty. Pritom nesmieme zabúdať na to, že prezident si dokázal zabezpečiť najvyššiu podporu krajanov v Belgicku (takmer 75 percent) a medzi štáty, kde bol tiež výnimočne úspešný, patrí Francúzsko a Holandsko.

Turci zastávajú zvláštnu pozíciu v debate o budúcnosti Európy. Množstvo nových spoločenských výziev sa nebude dať riešiť bez jasne vymedzenej koncepcie ďalšej spolupráce medzi EÚ a Tureckom.

Problém však iba na prvý pohľad spočíva v tom, že nemalý počet jeho podporovateľov vôbec nežije na území, kde má právne vymedzený okruh svojej moci. Ide o dávno známu skutočnosť a Erdogan nepredstavuje výnimku v tom, že tureckí voliči, ktorí dlhobodo pôsobia mimo pôvodnej vlasti, dávajú prednosť autoritársky pôsobiacim politikom alebo tým, čo vystupujú so silnými rečami. Otázka znie, prečo sa až teraz rozbehla rozsiahla diskusia o príčinách Erdoganovej obľúbenosti medzi Turkami v západnej Európe. Pridlho tu prevládala skreslená predstava, že oni v Erdoganovi vidia moderného národného hrdinu iba pre zúfalosť, ktorá vyplýva z ich neraz nedostatočnej integrácie do novej spoločnosti.

V posledných dňoch znelo množstvo názorov, ktoré upevnili takúto mienku o Turkoch. Bývalý predseda strany nemeckých Zelených Cem Özdemir (čerkeského pôvodu) označil Erdoganových priaznivcov za voličov, ktorí sa prihovárajú za neliberálnu demokraciu a ktorí by sa za iných okolností jednoznačne rozhodli pre pravicových populistov zo strany Alternatíva pre Nemecko (AfD). Predstavitelia pravicových populistov z vládnej Slobodnej strany Rakúska (FPÖ) zase chceli poslať podporovateľov Erdogana "domov do Turecka“ preto, lebo sa vraj nedokážu stotožniť s Rakúskom.

Nebolo však počuť tých, čo sa priamo zúčastnili na voľbách prezidenta. Napriek tomu, že Turci žijú v nemecky hovoriacich krajinách už vyše 60 rokov, ešte stále sa vie pomerne málo o tom, čo naozaj očakávajú od európskej spoločnosti. Ťažko tiež dokázať, či striktný kurz nového kancelára Sebastiana Kurza voči Turecku neprispel práve k tomu, že si Erdogan aj v Rakúsku zabezpečil vysokú podporu voličov tureckého pôvodu. Odborníci zatiaľ nenašli jednoznačnú odpoveď ani na to, či mu rakúska vláda neúmyselne nepomohla k volebnému úspechu tým, že nedávno nariadila uzavretie viacerých mešít a vyhostenie niekoľkých islamských duchovných.

Vysvetlenie obľúbenosti Recepa Erdogana určite možno hľadať i v tom, že Turci zastávajú zvláštnu pozíciu v debate o budúcnosti Európy. Množstvo nových spoločenských výziev sa nebude dať riešiť bez jasne vymedzenej koncepcie ďalšej spolupráce medzi EÚ a Tureckom. Európania si musia uvedomiť, aký význam má islam pre starý kontinent. A to nielen preto, že treba brániť stáročné hodnotové základy nášho svetadielu, ale aj preto, že ani ľahostajný postoj k tomuto problému neprispieva k európskej stabilite.

Doterajšie mocenské pozície Erdogana nemalým podielom živí práve aj nešťastný prístup Západoeurópanov k moslimom. Tým, že zahraniční Turci dosiaľ nemajú celkom zrejmé to, akou mierou nie sú tu vítaní nielen pre svoje náboženstvo, orientujú sa na údajného silného politického vodcu. Ten ich nekompromisne vyzdvihuje najmä tým, že často opakuje myšlienku, aké je úžasné byť hrdým členom tureckej národnej pospolitosti bez ohľadu na to, v ktorej časti sveta Turci žijú.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#turecko #turecké voľby #Recep Tayyip Erdogan #Nemecko
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
34,99
Kytica Zimona 21

Kytica Zimona 21

59,99
Grande ružové ruže

Grande ružové ruže

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk