Ministerstvo školstva, a teraz už aj vláda si pochopiteľne myslia niečo úplne iné. Ministerka Lubyová začala, inšpirovaná Fínskom a v duchu inklúzie, svoju ofenzívu a odvážne predložila vláde koncepciu riešenia pretrvávajúcich problémov rezortu školstva. Vláda ju schválila. Pravdepodobne bola k tomuto fatálnemu omylu vyprovokovaná nekonečným čakaním na projekt reformy a reálnou „hrozbou Godota“, takže bola očividne ochotná prijať čokoľvek. Veď napokon voľby sú tak či onak za dverami a je potrebné prejaviť rozhodnosť a ukázať národu neochvejné odhodlanie prijať rozhodnutie aj vo veci, ktorej nie celkom rozumieme.
Alfou a omegou ozdravenia slovenského regionálneho školstva je zmena zriaďovateľských kompetencií a na základe auditu vykonaný radikálny zásah do siete škôl a školských zariadení.
V žiadnom prípade nemožno poprieť, že Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania obsahuje mnohé prospešné opatrenia, no tie sa bez výnimky vyznačujú dvoma atribútmi. Jedným z nich je ich priechodnosť, teda sú politicky i odborne všeobecne akceptovateľné a akceptuje ich aj verejnosť, takže nepredstavujú problém. Bohužiaľ, druhým atribútom je to, že sa vonkoncom netýkajú podstaty krízy školstva a sú nekonečne vzdialené od reality.
Konkrétne v slovenskom regionálnom školstve navrhovaná a vládou schválená koncepcia nerieši ani jeden z jeho skutočných problémov. Možno je to príliš tvrdé konštatovanie, no všetko nasvedčuje tomu, že na MŠ SR nemajú ani len tušenie o skutočnom stave regionálneho školstva a ani o tom, aké sú skutočné príčiny tohto stavu.
Na dôvažok, navrhovaný a vládou schválený projekt ignoruje to, že nie je možné realizovať dlhodobé, na seba nadväzujúce a vzájomne podmienené zmeny bez dohody so všetkými relevantnými politickými stranami, teda s každým, kto sa v budúcnosti môže podieľať na spravovaní verejných vecí. Je to o to dôležitejšie, že reforma, ak by ju niekto v ďalekej budúcnosti aj realizoval, bude bolestivá a narazí na tvrdý odpor na všetkých frontoch. Platí to v prvom rade o tom najzásadnejšom, bez čoho sú akékoľvek reči o reforme len táraním. Alfou a omegou ozdravenia slovenského regionálneho školstva, jedinou cestou, ako zmeniť „opatrovateľské ústavy“ na fungujúce školy, je zmena zriaďovateľských kompetencií a na základe auditu vykonaný radikálny zásah do siete škôl a školských zariadení!
Toto pochopiteľne nikto na Slovensku neurobí, aj keď kvalita väčšiny našich základných a stredných škôl je z objektívnych i subjektívnych príčin katastrofálne nízka. Zmyslom existencie týchto škôl nie je rozvoj žiakovej osobností, jeho vzdelávanie a výchova, ale iba zachovanie existencie školy (rozumej pracovných miest) za každú cenu. A stav sa z roka na rok zhoršuje. Čo teda bude robiť ministerstvo školstva do volieb? Bude forsírovať také zmeny, ktoré by za určitých okolností mohli zvýšiť kvalitu kvalitných škôl, no nemajú nič spoločné s tými školami, o ktoré by v reforme malo ísť.
Takže si to zhrňme. Čaká nás v budúcom školskom roku začiatok skutočnej reformy regionálneho školstva? Ani náhodou! Gaštany však dozrejú, tulipány sa zasadia a na jar rozkvitnú. Ešteže príroda funguje bez ohľadu na uznesenia vlády.