Predchádzajúce týždne sme boli svedkami odkrývania podvodov a v súvislosti s poľnohospodárstvom sa skloňovali slová ako mafia, agrobaróni, agrošľachta. Agropotravinárske odvetvie v našej päťapolmiliónovej krajine tak dostalo ďalšiu ranu – ranu, ktorá je oveľa viditeľnejšia, a najmä mediálne žiaducejšia: utrpel morálny kredit poľnohospodárstva, utrpeli skutoční poľnohospodári, ktorí s týmto čiernym bahnom nemajú nič spoločné.
Chceli sme budovať vysoko moderné poľnohospodárstvo a potravinárstvo, chceli sme zvyšovať potravinovú sebestačnosť krajiny. Namiesto toho máme v obchodoch z desiatich potravín len štyri vyrobené na Slovensku.
Je smutné, kam sme to dotiahli od konca 90. rokov či od vstupu do EÚ. Chceli sme budovať vysoko moderné poľnohospodárstvo a potravinárstvo, chceli sme zvyšovať potravinovú sebestačnosť krajiny. Namiesto toho visí nad nami ako Damoklov meč hrozivé, takmer 1,4-miliardové saldo zahraničného obchodu s agropotravinárskymi komoditami. Namiesto toho máme v obchodoch z desiatich potravín len štyri vyrobené na Slovensku, naše komodity nám spracovávajú cudzie ruky v zahraničí a my doma balansujeme na hrane priepasti s názvom potravinová bezmocnosť. Koniec. Amen. Kto ostane posledný, nech zhasne.
Na mieste je preto otázka: Akú úlohu hralo doteraz slovenské agropotravinárstvo, keď si ho začali politici a aj verejnosť prostredníctvom médií všímať hlavne po tom, čo sa stalo terčom obviňovania, osočovania a spájania s mafiou? Spoločnosť aj politici musia vnímať stav, do akého sa dostalo. Sme v slepej uličke a v nej máme na stole nahromadenú obrovskú kopu problémov, ktoré sa neriešili roky.
Začiatkom mája som bol zvolený za nového predsedu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK). Súbežne s tým, ako sme ešte aj s bývalým vedením SPPK verejnosti a médiám vysvetľovali, kto je skutočný poľnohospodár, obraňovali jeho morálny kredit a poukazovali na hodnoty, ktoré vytvára na vidieku, absolvoval som množstvo oficiálnych rokovaní s najvýznamnejšími politikmi vrátane troch najvyšších ústavných činiteľov a podpredsedu Európskej komisie Maroša Šefčoviča.
Všetky rokovania sa týkali hlavných priorít vrátane navýšenia štátnej pomoci od budúceho roka v štátnom rozpočte na úroveň 70 miliónov eur, prerozdelenia 30 miliónov eur pre špeciálnu rastlinnú a živočíšnu výrobu ešte v tomto roku, zlepšenia dostupnosti úverov pre potravinárov či výhodnejšej pozície našich poľnohospodárov a potravinárov v Spoločnej poľnohospodárskej politike po roku 2020.
Dnes však, žiaľ, musím skonštatovať, že momentálne ostávajú viaceré priority len vo forme sľubov. Nervozita v regiónoch stúpa adekvátne tomu, ako plynie čas od prejavenia záujmu politikov o náš rezort, ktorý prezentovali cez médiá hlavne po zavraždení dvoch mladých ľudí. Fakt je ten, že sa donekonečna nemôžeme len stretávať a podávať si ruky, usmievajúc sa na kamery.
Poľnohospodári a potravinári v každom jednom kúte Slovenska potrebujú zreteľne vidieť, že prichádza zmena k lepšiemu, zmena, ktorá nie je vyvolaná žiadnymi blížiacimi sa voľbami či protestmi v uliciach. Nálada je už totiž na bode mrazu natoľko, že už nechceme počuť sľuby, ale potrebujeme vidieť aj konkrétne činy. Inak sa veľmi ľahko môže stať, že po letných prázdninách bude nespokojných poľnohospodárov v uliciach oveľa viac.