Naše nízke mzdy a dobiehanie EÚ

Na budúci rok si pripomenieme tridsiate výročie nežnej revolúcie. Podľa vtedajších zaručených predpovedí expertov i politikov sme už dávno mali ekonomicky dobehnúť vyspelé krajiny západnej Európy. Nestalo sa tak.

13.07.2018 09:00
debata (10)

Naša ekonomika dosahuje zatiaľ iba 77 percent priemeru Európskej únie a naše mzdy – čo je reálna sila ekonomického postavenia občanov – sú na úrovni 25 – 33 %, respektíve 50 – 66 % pri parite kúpnej sily, „starých“ krajín EÚ15, v závislosti od toho, ku ktorej sa vymedzujeme.

Produktivita práce v administratíve, doprave, zdravotníctve, žurnalistike, vo vzdelávaní alebo výrobe je pritom približne rovnaká. Podľa súčasných scenárov ani v r. 2029 pri odchode do dôchodku, t. j. 40 rokov po prechode k demokracii a trhovej ekonomike, nedosiahnu vtedajší študenti prichádzajúci do dôchodku mzdovú úroveň západných krajín EÚ.

Cieľom politiky súdržnosti by malo byť nielen priblíženie sa úrovni HDP západných krajín, ale hlavne priblíženie sa ich mzdovej oblasti.

V členských štátoch, ako aj v centre EÚ sa horlivo diskutuje o novom rozpočte na roky 2021 – 2027. Prístup V4 k migračnej kríze, pokles miery empatie a prirodzená politická a spoločenská neochota v ekonomicky vyspelých krajinách vedú k prehodnocovaniu politiky súdržnosti. Momentálne vieme iba to, že sa časť finančných prostriedkov presunie do južných regiónov EÚ. Inak sa však zdá, že nás celkovo na strane príjmov a výdavkov nečakajú veľké zmeny. Je to škoda, pretože forma a princípy politiky konvergencie a súdržnosti v súčasnosti nie sú nastavené najlepšie.

Politika súdržnosti je založená na eurofondoch, prostredníctvom ktorých sa investujú finančné prostriedky z bohatších do chudobnejších krajín. Zabúda sa však dodať, že západné nadnárodné korporácie, ktoré ťažia z našich nízkych miezd, takmer všetok zisk vyprodukovaný v strednej a vo východnej Európe odvádzajú pomocou rôznych účtovníckych trikov na svoje materské základne v bohatších krajinách. Ak by ich nechali na Slovensku, mohli by sa zvýšiť mzdy v celej ekonomike. Takže v konečnom dôsledku nejde až o takú výpomoc, pretože na Slovensku vyprodukované peniaze sa odlejú do zahraničia, odkiaľ sa vrátia späť.

Navyše eurofondy majú vysoké straty v „prenosovej sústave“ a vysokú „spotrebu energie“ pri výkone. Prúdia do oblastí, kde ich príliš netreba (napríklad kreatívny priemysel, rôzne daňové úľavy na pochybné „zelené“ elektrárne), a chýbajú tam, kde sú prepotrebné. Pokiaľ nie sú zamerané napríklad priamo na infraštruktúru, hlavne v menej rozvinutých regiónoch, pomáhajú skôr podnikateľom, ako obyčajným ľuďom, a sú skôr predmetom tunelovania než rozvíjania.

Zdroje EÚ v rámci politiky súdržnosti by sa mali skôr orientovať na vyrovnávanie mzdovej hladiny, napríklad v štátnej a vo verejnej správe (v školstve či zdravotníctve). Podporila by sa kúpyschopnosť obyvateľstva, a tým aj dopyt v ekonomike. Forma môže byť takáto: Stanoví sa „európska minimálna mzda“ v danom sektore (štátna správa, školstvo, zdravotníctvo), kde sa dosahuje rovnaká produktivita práce, a z fondov EÚ sa priamym „európskym príplatkom“ dorovnajú mzdy (podľa parity kúpnej sily), pretože chudobnejšie krajiny nemajú na vyššie mzdy rozpočtové prostriedky. Inou formou môžu byť „poukážky“, ktoré by sa dali použiť napríklad v turizme na území EÚ, zvlášť v menej rozvinutých regiónoch, alebo na dlhopisy na rôzne projekty v týchto regiónoch (dostať by ich mohli všetci občania EÚ).

V súčasnosti síce nízka miera nezamestnanosti spojená s dopytom po pracovnej sile zvyšuje mzdovú úroveň, ale tá môže byť narušená predpokladanou pravidelnou ekonomickou recesiou, krízou alebo redukciou rastu. Riešením v nasledujúcom rozpočtovom období môže byť zavedenie už zvažovaného komplexného spoločného poistenia v nezamestnanosti, ktoré by sa rozložilo na centrálne zdroje EÚ a jednotlivé krajiny, podľa vzoru USA (Federal-state joint program). To by pomohlo nielen ekonomicky slabším regiónom vo všetkých krajinách EÚ, ale tiež by odbremenilo naprieč ich spoločnosťami veľmi negatívne prijímanú sociálnu „výpomoc“ z ich rozpočtov pre občanov iných krajín EÚ, ktorí pracovali a žili na ich území len krátkodobo, čo zjavne oslabuje mieru empatie a ochotu k politike súdržnosti.

Cieľom politiky súdržnosti by malo byť nielen priblíženie sa úrovni HDP západných krajín, ale hlavne priblíženie sa ich mzdovej oblasti. Slovensko by mohlo byť v tejto politike aktívnejšie a viac aktívne a zmysluplne bojovať za záujmy obyčajných ľudí. Politika súdržnosti, tak ako je nastavená v súčasnosti, nie je svojím duchom vhodná a pripravená na zmeny v budúcej dekáde aj s ohľadom na prenikanie štvrtej priemyselnej revolúcie. Potrebujeme nové nápady a koncepcie, aby sme sa vyhli krízam a rozpadu súdržnosti v EÚ.

© Autorské práva vyhradené

10 debata chyba
Viac na túto tému: #eurofondy #mzdy #politika súdržnosti