Hranice právneho štátu

V najnákladnejšom súdnom konaní povojnového Nemecka padol rozsudok. Najvyšší krajinský súd v Mníchove odsúdil neonacistku Beate Zschäpeovú na doživotie. Stalo sa to sedem rokov po tom, čo na svetlo sveta vyšla smrtiaca séria takzvaného Národnosocialistického podsvetia (Nationalsozialistischer Untergrund, NSU), ktorej padli za obeť policajtka a deväť občanov tureckého a gréckeho pôvodu.

20.07.2018 09:00
debata (1)

Iné rozhodnutie ohľadom trestu pre bývalú družku obidvoch pôvodcov NSU sa asi ani nedalo očakávať. Obhajcovia dnes 43-ročnej Zschäpeovej však ohlásili, že podajú odvolanie na Spolkový súdny dvor.

Ale ide o oveľa viac, ako len o bežný výklad trestného poriadku v prospech obžalovanej. Hlavný problém toho, že nedokážeme uspokojujúco právne preklenúť hrozné dianie v súvislosti s NSU, spočíva v inom. Napriek veľkému úsiliu sudcov sme sa nedozvedeli vôbec nič o tom, akým spôsobom sa pravicovej extrémistickej skupine podarilo vyše desať rokov nerušene pôsobiť v štáte, ktorý kladie veľký dôraz na svoju schopnosť vzorne sa vyrovnávať s hanebnými činmi nacistov.

Verejnosť dodnes špekuluje o dlhoročnej spolupráci istých členov NSU s ochrancami ústavy. Práve preto sa zástupcovia obetí nevedia zmieriť s rozsudkom. Podľa nich sudcovia v dobrom ani v zlom nevyniesli spravodlivý verdikt ohľadom ďalších obžalovaných.

Napriek úsiliu sudcov sme sa nedozvedeli, ako sa pravicovej extrémistickej skupine podarilo vyše desať rokov nerušene pôsobiť v štáte, ktorý kladie dôraz na vyrovnávanie sa s činmi nacistov.

Vzhľadom na to sa zatiaľ ani nemecká verejnosť uspokojujúco nezmierila s (predbežným) zakončením tematického komplexu NSU. Po nemecky píšuce médiá chválili sudcov za úprimnú vôľu objasniť okrem iného aj rámcové spoločenské podmienky, ktoré vznik NSU umožnili a podporili. Reprezentanti Zelených a socialistov si však vyžiadali ďalšie kroky, ktoré ďalekosiahlo preskúmajú všetky vraždy pripisované týmto neonacistom. Pravicoví populisti zase odsúdenie Zschäpeovej považovali za zlyhanie štátu. Sudcovia sa vraj prevažne opierali len o indície.

Nemecký právny štát zrejme vynaložil všetky sily na spravodlivé zaobchádzanie s členmi a prívržencami strany NSU. Rozsudok sa však dá označiť za nedostatočný. Problém spočíva nielen v tom, že orgány povojnového nemeckého štátu zrejme nikdy nevedeli zvládať teroristické štruktúry, ani zo strany ľavicových extrémistov, ani zo strany pravicových extrémistov.

Ďalšou príčinou je aj to, že predbežný koniec právneho vyrovnania s trestnými činmi NSU nastal v dobe poznačenej množstvom nových spoločenských výziev. Za tie sa považujú najmä utečenecká kríza, spolužitie s moslimami a v neposlednom rade rastúci počet ľudí s nedostatočnými príjmami. Podľa štatistiky si dnes Nemci môžu užívať nebývalý blahobyt. Práve preto však na skutočné i zdanlivé narušenia verejnej bezpečnosti a poriadku reagujú nadpriemerne citlivo.

Najdôležitejší záver celého diania okolo NSU je ten, že nedeľné príhovory o nevyhnutnosti neustáleho spoločenského vyrovnávania sa s nacizmom na ochranu demokratickej spoločnosti pred hrozbami nielen zo strany pravicových extrémistov jednoducho nestačia.

To, že mohla NSU vôbec existovať, bolo z väčšej časti spôsobené ignorovaním jednoznačných upozornení na ideovú náplň skupiny zo strany zodpovedných úradníkov. Tí dlhé roky vychádzali z toho, že vraždy súvisia aj s konfliktmi medzi tureckými klanmi. Pritom sa v prípade mŕtvych bez výnimky hovorilo ako o bezúhonných občanoch, ktorí sa úspešne integrovali do nemeckej spoločnosti. Aj pre takéto podozrenia pozostalí nevedia akceptovať nedávny rozsudok prvej inštancie.

Predbežné právne uzatvorenie teda môže poslúžiť debatám o príčinách xenofóbie na úradoch. Sudcovia však môžu dať iba podnet na zamyslenie, viesť skutočné diskusie o spoločenskom stave a jeho príčinách je na iných.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #neonacistka #Národnosocialistické podsvetie