Neobviňujme miliardára Sorosa, ale...

, 23.07.2018 09:00

Maďarský parlament napriek výhradám Benátskej komisie 20. júna schválil balík protiimigračných zákonov známy ako Stop Soros. Je namierený proti mimovládnym organizáciám, ktoré údajne financuje George Soros. Toho premiér Viktor Orbán obviňuje z podpory masovej imigrácie do Európy.

Podľa predsedu Smeru Roberta Fica nedávna politická kríza vyvolaná vraždou investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky, po ktorej bol nútený podať demisiu, bola výsledkom zasahovania toho istého amerického miliardára maďarského pôvodu do slovenskej politickej scény. Možno obvinenia obidvoch politikov sú pravdivé, možno nie, možno – ako tvrdia médiá a opozícia – sú iba konšpiračnými teóriami. Keby nimi aj neboli, treba obviňovať práve Sorosa?

Soros a finančný kapitalizmus

Sorosova skupina finančných fondov Quantum Group v stredu 16. septembra 1992 potopila britskú libru a prinútila vládu v Londýne vystúpiť z Európskeho mechanizmu výmenných kurzov. „Čierna streda“ odradila nasledujúce britské vlády uvažovať o vstupe do eurozóny a vyjednať si výnimku, ktorá ju tohto záväzku zbavovala.

Soros na transakcii známej ako short-selling zarobil 1,8 miliardy USD. Na margo zárobku vyhlásil, že sa necíti vinný a celkom správne argumentoval, že svoje takmer dve miliardy získal podľa existujúcich pravidiel. Dodal, že si je vedomý, že tieto pravidlá sú zlé, a preto sa bude usilovať o ich zmenu.

Je pravdepodobné, či isté, že Sorosove mimovládky pomáhali iniciovať farebné revolúcie na Ukrajine, v Gruzínsku či inde v postkomunis­tických štátoch.

Pravidlá hry, ktoré umožnili vznik a globálnu expanziu finančného kapitalizmu od konca 70. rokov minulého storočia, nesú zodpovednosť za hypertrofiu finančného sektora. Ide to nielen na úkor nefinančného sektora, teda investícií do rozvoja odvetví, počnúc infraštruktúrou a končiac poľnohospodárstvom.

Dôsledkom expanzie finančného kapitalizmu je i to, že sa finančné trhy stali Damoklovým mečom nad hlavami vlád, ktoré ich nútia k „finančnej disciplíne“ aj vtedy, keď to má vražedné účinky na spoločnosť.

Neregulovaný či nedostatočne regulovaný finančný kapitalizmus mal za následok obidve doteraz najväčšie krízy kapitalizmu: tú, ktorá vypukla roku 1929 a bola dôsledkom ešte archaického finančného kapitalizmu, a tú, ktorá sa začala na rozmedzí rokov 2007 a 2008. Pokiaľ sa mu nepostaví dostatočne veľká hrádza, moralizovať o Sorosovi je hádzaním hrachu na stenu.

Soros a filantrokapita­lizmus

George Soros zďaleka nepatrí medzi najväčších podporovateľov charity. Nejde o filantropa v klasickom zmysle slova. Najväčšími darcami pre charitu sú dnes Bill Gates a Warren Buffett. Obaja združili desiatky miliárd dolárov v Nadácii Billa a Melindy Gatesovcov. Gates je hlavným predstaviteľom filantrokapita­lizmu.

Kniha dvojice autorov Matthewa Bishopa a Michalea Greena Filantrokapita­lizmus nesie podtitul: Ako bohatí môžu zachrániť svet a prečo by sme im to mali dovoliť. Filantrokapita­lizmus, vysvetľujú, je spôsob filantropie, ktorá sa manažuje tak ako biznis. Podľa jeho zakladateľa Andrewa Carnegieho, ktorý roku 1889 vydal dodnes kľúčovú knihu Evanjelium bohatstva, bývajú to práve najbohatší biznismeni, čo sú najinteligentnejší a morálne na najvyššej úrovni. Preto oni sami, a nie štát (ale ani ich deti!), majú rozhodovať o použití svojho bohatstva na ciele, ktoré sami určia.

Soros sa neinšpiroval iba Carnegiem, ale ešte viac filozofom Karlom Popperom a jeho predstavou o otvorenej spoločnosti. Považuje sa za demokrata a liberála, ktorý sa rozhodol presadzovať svoje hodnoty všade tam, kde to uzná za vhodné. Ak treba, zasiahne aj do politiky.

Ide o typického politického filantropa. Takým bol aj Michail Chodorkovskij a jeho Open Russia Foundation. Soros o sebe hovorí: „Nie som zástanca revolúcií. A predsa podporujem sily, ktoré vedú revolúcie vždy vtedy, keď vlády revolučné zmeny brzdia.“ Je pravdepodobné, či isté, že jeho mimovládky pomáhali iniciovať farebné revolúcie na Ukrajine, v Gruzínsku či inde v postkomunis­tických štátoch.

Soros a postdemokratický kapitalizmus

To, že Soros a jemu podobní používajú svoje peniaze, ako im to zákon umožňuje, nie je ich osobné zlyhanie. Ide o zlyhanie režimu, ktorý dovolil, aby mohli jednotlivci naakumulovať takú ekonomickú moc.

Ako uvádza Daniel Bessner v denníku The Guardian, Soros sám pripustil, že kapitalizmus s demokraciou tancujú na tenkom ľade. Autor článku dodáva, že otvorená demokratická spoločnosť je možná iba vtedy, pokiaľ Soros, Gates, Zuckerberg, Buffett atď. sa nebudú môcť stať takými bohatými, akými sú dnes.

Doplňme, že pokiaľ sa už takými stali, aby im režim neumožnil transformovať ekonomickú moc na moc politickú. Ako to napríklad umožnil verdikt Najvyššieho súdu USA pod názvom Citizens United z januára 2010, podľa ktorého korporácie môžu darovať na volebnú kampaň akúkoľvek sumu. Viniť preto Sorosa a jemu podobných za to, na čo dostali zelenú, je prinajmenšom neefektívne.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#George Soros #finančný kapitalizmus #filantrokapitalizmus
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
19,99
Amore farebné alstromérie

Amore farebné alstromérie

49,99
Passion krémové ruže

Passion krémové ruže

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk