Už pred piatimi rokmi som písal o tom, že situácia v Bratislave je neudržateľná a rozdelenie kompetencií a financií bude stále viac problematické. Bol som a stále som zástancom zásadných zmien v organizácii nášho hlavného mesta. Určite to však treba urobiť oveľa hlbšie, cez prísne vyhodnotenia toku financií, kompetencií či efektívnosti.
Poďme k niektorým nepresnostiam v tomto dokumente. Tvrdenie, že „Bratislava a Košice majú tzv. dvojúrovňovú samosprávu“, je nezmyselné. Nejde o dvojúrovňovú samosprávu, pretože jednotlivé kompetencie sa neprekrývajú, nie sú si navzájom nadradené ani podradené. Sú rozdelené a určené pre príslušné veľkomesto a pre jeho mestské časti. Napríklad cesty I. a II. triedy patria do kompetencie mesta, III. a IV. triedy zase mestským častiam. V školstve materské a základné školy riadia mestské časti, základné umelecké školy a centrá voľného času mesto.
Hádam jediný problém ostáva prenesený výkon štátnej správy v oblasti stavebného poriadku. Tam je kompetencia spoločná (záväzné stanovisko plus územné rozhodnutie plus stavebné povolenie). Teda samospráva v Bratislave ani v Košiciach nie je dvojúrovňová, ale dvojzložková. Úlohy sa vykonávajú buď na úrovni mesta, alebo mestskej časti.
S hlavným mestom a s jeho usporiadaním, financovaním či kompetenciami treba ihneď niečo robiť.
Takže jednoduchým matematickým zlúčením úradov ľudia nezmiznú, pretože tieto úlohy bude treba vykonávať aj naďalej. Takéto rozdelenie kompetencií neobhajujem. Sám sa roky stretávam s problémami, ktoré z neho vznikajú. Iba dávam na pravú mieru vyjadrenia inštitútu.
S konštatovaním, že Bratislava má šesťkrát viac poslancov ako metropola Dánska Kodaň, sa dá absolútne súhlasiť. Dokonca kanadské Toronto, ktoré má 5,5 milióna obyvateľov, má volených jedenásť radných zodpovedných za jednotlivé politiky. A dosť. Keď už sme v Kanade, len pre zaujímavosť: tam v komunálnej politike je zákonom zakázané kandidovať za politickú stranu. Viete si to u nás predstaviť? Koľko kriku by bolo, keby strany nemali kam „upichnúť“ svojich členov či priaznivcov? A, naopak, keby sa niektorí kandidáti nemohli schovať za politické tričko?
Téza „Bratislava dáva na výkon správy až dvakrát viac ako najlepšie mesto“, je však už naozaj mimo. Autori dokumentu ponúkajú ako najlepšie mestá tie s veľkosťou 20– až 50-tisíc obyvateľov. Absolútne ignorujú úlohy a kompetencie hlavného mesta, ktoré nie sú hradené zo štátneho rozpočtu. Nehovoriac o jeho povinnosti vykonávať služby aj pre obyvateľov, ktorí v Bratislave vôbec nie sú prihlásení. A platí to aj pre státisíce dochádzajúcich. V analýze je naozaj len a len hra s číslami od stola.
Za absurdnú považujem aj vetu: „Bratislava zmenou administratívneho usporiadania môže získať až 20 miliónov eur.“ Autori síce majú pravdu, ale iba v prípade virtuálneho modelového príkladu, keby sa k Bratislave pričlenili Senec, Malacky, Pezinok a iné mestá či obce, a tie by sa stali jej mestskými časťami. Ale tie chcú autori zrušiť, tak ako to teda je? A prečo by sa tie mestá mali chcieť včleniť do Bratislavy? Čo by z toho mali?
Čo teda s takouto analýzou? Tento dokument má jediné plus. Hoci na základe veľmi čudných východísk, upozorňuje na jedno – s hlavným mestom a jeho usporiadaním, financovaním či kompetenciami treba ihneď niečo robiť. Ale rovnako akútne je hľadať odpovede na mnohé ďalšie, nielen ekonomické, no aj politické, urbanistické a legislatívne otázky.
Napríklad: Čo bude s mestskou časťou Devín, ktorá je dlhodobo v nútenej správe? Alebo: Aký majetok vôbec vlastní Bratislava, ktorá doteraz nemá zásady inventarizácie svojho majetku? Aké sú naozajstné náklady na správu mesta a mestských častí? Aká je skutočná úroveň dlhov v hlavnom meste po spočítaní dlhov jeho častí? Chceme mať Bratislavu v jej súčasných hraniciach? Potrebujeme popritom aj existenciu Bratislavského samosprávneho kraja?
Vynárajú sa ďalšie desiatky otázok, na ktoré treba nájsť odpoveď. Je najvyšší čas, aby sa tento problém začal seriózne, za účasti kompetentných, teda i samotnej samosprávy, riešiť. Ale musí to byť seriózne úsilie o to, aby sme dospeli k reálnym východiskám. A nielen produkovať virtuálne modely, ktoré sa nedajú realizovať.
Som presvedčený, že nasledujúce obdobie by sme na to mohli, či priam mali využiť. A to aj preto, lebo v roku 2022 nás čakajú spojené komunálne a župné voľby. Usporiadať všetky tieto vzťahy je povinnosťou voči našim obyvateľom.