Víťazstvo nad epidémiou eboly

Epidémiu eboly v Konžskej demokratickej republike (KDR) sa podarilo ukončiť 24. júla. Bola to deviata v poradí. Vírus eboly tam prvý raz zaznamenali roku 1976. Predchádzajúce hromadné nákazy sa šírili na izolovaných miestach na vidieku, táto sa však vyskytovala na štyroch miestach, ktoré boli od seba vzdialené.

30.07.2018 10:00
debata (1)

Napríklad v Mbandake, vo veľkom meste s prepojením s Kinshasou s vyše 10 miliónmi obyvateľov, či v metropolách susedných krajín – Bangui a Brazzaville. Navyše sa v tomto prípade šíriteľmi infekcie stali aj samotní zdravotnícki pracovníci.

Jedným z mnohých ponaučení, ktoré sme si zobrali z tejto ničivej epidémie, čo vypukla v západnej Afrike v roku 2014, je, že medzinárodná verejnosť od Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) očakávala oveľa viac, ako bola schopná urobiť. Odvtedy sme systematicky pracovali na tom, aby sme zabezpečili, že svet bude oveľa lepšie pripravený – nielen na ebolu, ale aj na iné vysoko rizikové choroboplodné zárodky. Napríklad aj na chrípkovú epidémiu, ktorá sa môže kedykoľvek rozšíriť i zo zvierat na ľudí.

Keď v máji opäť vypukla v Kongu ebola, bola WHO pripravená. V priebehu niekoľkých hodín po potvrdení prvých prípadov sme z finančnej rezervy na núdzové situácie vyčlenili vyše dvoch miliónov USD a do terénu sme poslali tím. Kedysi sme mali v teréne vyše 250 ľudí – epidemiológov, logistikov, lekárov, antropológov a plánovačov, ktorí tu spolupracovali s vládnymi skupinami odborníkov.

Misia OSN v KDR MONUSCO a Svetový potravinový program WFP zabezpečili lietadlá s pevným krídlom a helikoptéry na prevoz ľudí a zásob. Okrem OSN pohotovo zareagovali aj ďalší partneri – Lekári bez hraníc či Medzinárodná federácia Červeného kríža a Červeného polmesiaca. Donorské krajiny v priebehu niekoľkých týždňov plne odpovedali na žiadosť o finančné krytie.

Ebola je obávanejšia ako mnohé iné ochorenia, ale počet úmrtí na ňu je nižší ako pri iných nákazách. Od svojho prvého objavenia v roku 1976 zabila jedenásťtisíc ľudí.

Spoločne sme oveľa lepšie využili nástroje, ktoré máme k dispozícii na boj s ebolou: dôkladné sledovanie šírenia sa vírusu, zapojenie komunity pre zaistenie hygienicky bezpečných pohrebov, osvetu o príznakoch, ako aj starostlivosť o chorých a predchádzanie ďalšiemu prenosu nákazy. Zároveň sme mali k dispozícii nové nástroje ako napríklad očkovacie látky a potenciálne aj lieky. V neskorších fázach šírenia vírusu v roku 2014 využila WHO experimentálnu vakcínu vyvinutú kanadskými výskumníkmi, po ktorej sa už nik zo zaočkovaných nenakazil.

Táto posledná epidémia vypukla skôr, ako bola vakcína riadne schválená, licencovaná spoločnosť Merck však darovala vakcíny na základe programu na použitie lieku v nevyhnutných prípadoch. Ako prejav solidarity guinejská vláda vyslala vyše 30 očkujúcich lekárov na pomoc. V konečnej bilancii 29 ľudí zomrelo a 24 prežilo.

S niektorými som sa stretol v júni, keď som navštívil jednu z postihnutých oblastí – Itipo. Marie-Noel, hovorkyňa celej skupiny, ktorá tiež prežila vírusové ochorenie eboly, mi povedala čosi, čo som nečakal: „Boli hladní.“ Ľudia, ktorých som stretol, zvíťazili nad nákazou, ale naďalej zostali veľmi chudobní v krajine čeliacej vnútornému konfliktu, masovému presídľovaniu, nedostatku potravín, podvýžive a ďalším hromadnýmo prípadmi iných infekčných chorôb.

Ebola je obávanejšia ako mnohé iné ochorenia, ale počet úmrtí na ňu je oveľa nižší ako pri iných nákazách. Od svojho prvého objavenia roku 1976 zabila 11-tisíc ľudí. Okrem toho však každoročne v KDR zomrie 300-tisíc detí do päť rokov prevažne na predchádzateľné choroby, ako je zápal pľúc, malária a osýpky. Krajina momentálne zápasí s detskou obrnou a cholerou.

Epidémiu sme zastavili, ale my sa zastaviť nemôžeme. Najlepšou obranou proti smrteľným nákazám je investovať do stabilných zdravotníckych systémov, ktoré nebezpečným epidémiám predchádzajú alebo ich rozoznajú a zadržia včas. V tomto zmysle sú univerzálne pokrytie zdravia a udržiavanie nás všetkých v bezpečí od epidémií rôzneho druhu dve strany jednej mince.

V otázke globálneho zdravia potrebujeme rovnosť, a to zahŕňa aj zlepšenie základnej zdravotnej starostlivosti v zraniteľných krajinách ako napríklad v Konžskej demokratickej republike. Ebola tu končí a my sa pripravujeme na ďalšiu, nech prepukne kdekoľvek. Z tejto si odnesieme dve najdôležitejšie skúsenosti.

Po prvé, ukázali sme, že dokážeme zachrániť životy a predísť tomu, aby sa nákaza ďalej nekontrolovateľne šírila. To za predpokladu, že zakročíme včas a rázne, pod silnou taktovkou WHO, v súčinnosti s miestnymi zdravotníckymi úradmi, systémom OSN, v spolupráci s partnermi a vďaka financiám od donorov.

Po druhé, potrebujeme prestať reagovať len na núdzové situácie a musíme pomôcť krajinám, aby posilnili svoje zdravotnícke systémy. Pripravenosť jednotlivých štátov a regiónov na mimoriadne zdravotné udalosti médiá až tak nezaujíma. My však vďaka nej budeme v bezpečí pred ebolou i ďalšími smrteľnými chorobami.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #WHO #epidémia #ebola #nákaza