Prístup k vode je ľudským právom

Sociálne nerovnosti v spoločnosti rozhodujúcim spôsobom ovplyvňujú životné osudy. Vedci v rámci konferencie, ktorú nedávno zorganizoval Sociologický ústav SAV, potvrdili, že materiálna deprivácia ovplyvňuje zdravie a životné šance detí. Ako jeden z kľúčových problémov sa ukázala absencia prístupu k vode pre viaceré skupiny chudobných obyvateľov.

01.08.2018 09:00
debata (7)

Voda je základná biologická potreba, má kľúčovú hygienickú funkciu a zároveň je potrebná ako prevencia pred nákazlivými chorobami a infekciami. Jej nedostatok má negatívny dosah aj na iné oblasti, napríklad na školskú dochádzku. Časté zdôrazňovanie zlých hygienických „návykov“ detí zo zaostalých osád zakrýva štrukturálny problém nedostatku vody na pitie a na ich hygienické potreby.

Zabezpečenie prístupu k vode je aj politickým záväzkom. Rezolúcia Valného zhromaždenia OSN z roku 2010 ustanovuje prístup k zdravotne bezpečnej pitnej vode a sanitácii ako ľudské právo. Napriek tomu, že ide o jeden z najpálčivejších problémov, jej nedostatok pre chudobných bol v predchádzajúcich rokoch málo diskutovaný medzi politikmi na Slovensku.

Zabezpečenie prístupu k vode by pomohlo vyriešiť mnohé iné problémy v oblasti životných podmienok, ako aj integrácie chudobných Rómov.

Fenomén nedostatku vody je najvypuklejší v prostredí izolovaných tzv. rómskych osád. O nich panujú rozličné exotické predstavy, ktoré sa však málo opierajú o empirické fakty. Život tam nie je dobrovoľnou voľbou alebo preferovaným štýlom, ale býva to často jediná možnosť pre chudobných Rómov. Osady fenoménom, ktorý má historické korene, no je nanajvýš aktuálny.

Staré osady sa rozrastajú a nové vznikajú nielen z demografických príčin, no najmä pre to, lebo mnohí rómski obyvatelia stratili štandardné bývanie. O to prišli v dôsledku nezamestnanosti a tým aj straty pravidelného príjmu a schopnosti platiť nájom. Často sa byty v centrách miest, ktoré im poskytovali nájomné bývanie, stali lukratívnym predmetom špekulácií, a ich obyvateľov rôznymi nevyberanými prostriedkami vysťahovali. V súčasnosti sme svedkami vzniku košickej osady Mašličkovo. Stala sa útočiskom rodín, ktorým neposkytli iné ubytovanie po tom, čo mesto zbúralo časť panelákov na sídlisku Luník IX.

Osady charakterizuje nedostatok základnej infraštruktúry, ako kanalizácia, vodovodné potrubie, studňa, spevnená cesta či osvetlenie. Podľa výskumov ich na Slovensku existuje vyše 150, kde ani jedno obydlie nemá prístup k vode a takmer 400 nemá kanalizáciu. Majú často nejednoznačný právny status, považujú sa za „nelegálne“, pretože pozemky sa nevysporiadali, obydlia nie sú registrované v katastri ani oficiálne kolaudované stavebným úradom. V osadách, v ktorých býva tisíc ľudí, ostáva v mnohých prípadoch zdrojom vody jediný kohútik, ktorý je často funkčný iba niekoľko hodín denne.

Nečinnosť samospráv pri riešení situácie s vodou sa zväčša odôvodňuje nejednoznačným právnym štatútom osád a domácností, ktorým chýba pozemkové vlastníctvo či stavebné povolenia. Často sú kolektívne dlhy takýchto domácností, najmä za odvoz odpadu, nástrojom, ktorým samosprávy držia miestnych Rómov v šachu. Táto zadlženosť, ktorej korene zväčša nie sú transparentne doložené, sa zároveň využíva ako hmatateľné odôvodnenie toho, že miestni Rómovia si nezaslúžia pomoc a obce ju využívajú na legitimizáciu svojej nečinnosti.

Samosprávy ostávajú nečinné napriek tomu, že sú pripravené podporné programy z európskych fondov na vybudovanie studní a obecných vodovodov. Zabezpečenie prístupu k vode, hoci to vyzerá na prvý pohľad iba ako jeden izolovaný problém, má obrovský synergický potenciál. Určite by pomohlo vyriešiť mnohé iné komplikácie v oblasti životných podmienok, ako aj integrácie chudobných Rómov.

© Autorské práva vyhradené

7 debata chyba
Viac na túto tému: #prístup k vode