Porraimos – rómsky holokaust

02.08.2018 09:00

V oficiálnom kalendári na Slovensku ešte stále spomienkový deň na utrpenie Rómov počas druhej svetovej vojny nefiguruje. A to napriek tomu, že Európska komisia opakovane vyzvala členské štáty, aby si pripomínali genocídu Rómov. Podporila tak uznesenie Európskeho parlamentu z 15. apríla 2015, ktorým bol 2. august vyhlásený za Pamätný deň rómskeho holokaustu (porraimos).

V zdôvodnení sa píše, že uznanie hrozného faktu genocídy Rómov v rokoch 1939 až 1945 je nevyhnutným krokom k tomu, aby sa nastolila spravodlivosť pre rómske komunity a vrátila sa im dôstojnosť a zároveň, aby sa na udalosti druhej svetovej vojny nezabudlo. Platí to aj o rómskych obetiach holokaustu zo Slovenska. Dôležité je na ne nezabudnúť.

Rómov podobne ako Židov tzv. norimberské rasové zákony z roku 1935 klasifikovali ako „element zabraňujúci čistote nemeckej rasy“. Začali vznikať súpisy Rómov a rómskych miešancov. Súčasne sa rozbehli antropologické „výskumy“, ktoré mali potvrdiť správnosť pseudoteórie o vrodenej asociálnosti. Nasledovali nariadenia vylučujúce Rómov zo spoločenského života a ich cielená likvidácia.

Spomienka na genocídu Rómov je apelom na spoločnosť, aby sa neznižovala k rasovo motivovanej nenávisti a násiliu.

Osud Rómov v nacistickom Nemecku ilustruje príbeh boxera Johanna „Rukeli“ Trollmanna (27. december 1907 – 9. február 1943). Stal sa slávnym koncom 20. rokov minulého storočia. Keď bojoval o titul nemeckého majstra 9. júna 1933, vysoko viedol v bodoch nad súperom „árijcom“ Adolfom Wittom, porotcovia nechceli uznať jeho víťazstvo. Diváci sa však vzbúrili, a tak nacistickí predstavitelia boli nútení uznať, že Trollmann bol lepší. O šesť dní mu však majstrovský titul odobrali a neskôr i boxerskú licenciu. Dôvod na to mali jediný: rómsky pôvod.

V roku 1939 Trollmanna odviedli do Wehrmachtu, bol ranený na východnom fronte, ale po návrate do Nemecka ho roku 1941 pre jeho pôvod zbavili i vojenských hodností. V júni 1942 slávneho boxera zatklo gestapo a následne ho internovali v koncentračnom tábore v Neuengamme pod väzenským číslom 9841, kde ho po necelom roku popravili.

Johanna Trollmanna rehabilitovali až v roku 2003 navrátením majstrovského titulu. Pri príležitosti výročia jeho víťazstva na majstrovstvách mu 9. júna 2010 odhalili v berlínskom parku Victoria pamätník, potom aj v rodnom Hannoveri a Drážďanoch.

Podobných príbehov so smutným koncom sú v Európe tisíce, no napriek tomu v povojnovom období príkoria páchané na Rómoch neboli pomenované, odsúdené ani odškodnené. Počas Norimberských procesov v rokoch 1945 a 1946, keď sa súdili najťažšie vojnové zločiny, ani jedno obvinenie sa nevzťahovalo na neľudské zaobchádzanie s rómskym obyvateľstvom. Odhaduje sa, že počas druhej svetovej vojny v Európe zahynulo asi 300– až 350-tisíc rómskych žien, mužov a detí.

Asi najviac Rómov povraždili v koncentračnom tábore Auschwitz – Birkenau na vtedy okupovanom území Poľska. Prvú časť tábora nemeckí nacisti zriadili v roku 1940 a nad vstupnou bránou je dodnes neslávne známy nápis Arbeit macht frei, Práca oslobodzuje.

Rómovia boli internovaní v tzv. cigánskom rodinnom tábore, kde sa na rozdiel od iných častí koncentračného tábora nerozdeľovali rodiny. Deportovali sem asi 21-tisíc ľudí, pričom z nich prežilo necelých dvetisíc. Rodinný tábor slúžil priamo lekárovi Josefovi Mengelemu, prezývanému pre jeho neľudské pokusy na väzňoch anjelom smrti. Napríklad infikoval tehotné rómske ženy a sledoval postup nákazy alebo robil pokusy na dvojčatách.

V lete 1944 bol tzv. cigánsky tábor drasticky zatvorený. Niekoľko stoviek práceschopných väzňov premiestnili do iných koncentračných táborov. V noci z 2. na 3. augusta 2 897 žien, detí, starých a chorých Rómov previezli na dvor krematória a v plynových komorách ich všetkých čakala krutá smrť. Odtiaľ teda pochádza dátum Pamätného dňa rómskeho holokaustu.

Aj na Slovensku si tieto tragické udalosti pripomíname. Od roku 2005 sa každoročne z iniciatívy občianskeho združenia In Minorita koná pietny akt v Banskej Bystrici. Každoročná spomienka na genocídu Rómov počas druhej svetovej vojny znamená nezabúdať na tisíce obetí, ale zároveň je to apel na spoločnosť, aby sa neznižovala k rasovo motivovanej nenávisti a násiliu.

Kiežby sa viac reálií o tejto téme dostávalo aj do škôl a k mladým ľuďom. Možno by sa potom nediali také útoky, ako tie nedávno v Žiline.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#rómsky holokaust #Rómovia #koncentračné tábory
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
29,99
Sweet červené ruže s gypsophilou

Sweet červené ruže s gypsophilou

29,99
Prestige ružové ruže

Prestige ružové ruže

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk