Vzápätí dodala, že voči súčasnému liberálnemu svetovému poriadku, hoci má nedostatky, niet reálnej alternatívy. Povedzme, že je to tak a že advokátom tohto poriadku je Západ. Ak stratí hegemóniu, kto ho bude presadzovať?
Vojna alebo posilnený mier
Európska únia je ponorená do obchodného sporu s americkou administratívou a ktovie, ako sa to skončí. Otvorenou obchodnou vojnou alebo, naopak, akousi bezcolnou zónou medzi USA a EÚ? Nemeckí farmári sú ochotní kŕmiť svoj dobytok americkou geneticky modifikovanou sójou v ešte väčšom množstve a nemecké automobilky by sa vyhli novým clám a mohli by v USA robiť biznis ako doteraz.
Pravdaže, ani iné členské štáty únie by obchodnú vojnu nechceli, hoci ich záujmy nie sú identické s nemeckými. Francúzsky minister financií Bruno Le Maire má iný názor na GMO, dáva prednosť ochrane zdravia a životného prostredia. To bol jeden zo sporných bodov pri rokovaniach o Transatlantickom a investičnom partnerstve (TTIP) už pred nástupom Donalda Trumpa do Bieleho domu.
Po rozpade sovietskeho bloku sa zdalo, že USA nebudú mať rovnocenného rivala, no sotva sa dá zabrániť vzniku multipolárneho sveta.
Americký prezident svojou ad hoc obchodnou politikou nedosiahol mnoho a v prípade ciel na oceľ a hliník spôsobil straty domácim producentom závislým od ich dovozu. Ani pokusy diktovať merkantilistickú politiku Číne a Európskej únii mu nevychádzajú. Odvetné opatrenia nečakal. To, že v medzinárodnom obchode USA už nie sú všemocné, muselo byť preňho prekvapením.
Kam kráčaš, Amerika?
Škody, ktoré vznikli v obchodných vzťahoch medzi USA a ich kľúčovými partnermi, sú zatiaľ recipročné. Trump vo svojej politike „America First!“ ide však ďalej. Je možné, že dôsledky viacerých svojich krokov ani nepredvída. A to nielen v obchodnej politike. Ich výsledkom môže byť strata doterajšej pozície Spojených štátov vo svete.
Hospodárska a politická (nehovoriac o vojenskej) hegemónia USA sa rodila postupne. Najväčší podiel na jej vzniku mali dve svetové vojny. Naštartovala ju tá prvá a dovŕšila druhá. Spojené štáty sa stali najsilnejšou ekonomikou, najväčším veriteľom v období dvoch vojen, dvakrát zohrali kľúčovú úlohu pri pokusoch o nové usporiadanie sveta.
Prvý pokus o bezpečnosť a medzinárodnú kooperáciu, ktorý inicioval prezident Woodrow Wilson po prvej svetovej vojne, sa síce nevydaril, no ďalší experiment po tej druhej bol oveľa úspešnejší. Marshallov plán postavil na nohy zdevastovanú západnú Európu.
Dominancia USA v hospodárskych aj vojensko-politických vzťahoch sa ani neskôr neskončila. Naopak, americký dolár sa stal svetovou rezervnou menou, podnikatelia z USA najväčšími zahraničnými investormi, lídrom v inováciách Silicon Valley. Americký obchodný deficit napomohol hospodárskemu rozmachu mnohých európskych a najmä ázijských krajín. Platí to i dnes?
Spojené štáty zrejme už nebudú nikdy tým, čím boli. Po rozpade sovietskeho bloku sa zdalo, že nebudú mať rovnocenného rivala, no sotva sa dá zabrániť vzniku multipolárneho sveta. Trump paradoxne k oslabeniu medzinárodnej pozície prispieva. A nielen v obchode.
Trumpovo intermezzo
Prezidentova daňová reforma z decembra 2017 má za cieľ prinútiť investorov investovať doma. Pre americké firmy v USA sa znížila federálna sadzba dane z 35 na 21 percent a zaviedla sa daň na zisk, ktorý spoločnosti z USA ponechajú v zahraničí.
V reakcii na to americké firmy doviezli v prvom štvrťroku 2018 o 145 miliárd dolárov viac ako vyviezli. Odvrátenou stránkou je, že investície z USA v zahraničí prvý raz stratili prvenstvo a vystriedali ich japonskí konkurenti. Ekonomické a politické dôsledky nedajú na seba čakať. Nielenže to oslabí pozíciu USA, no nepochybne poškodí i hostiteľské štáty.
Obidve najväčšie krízy kapitalizmu vznikli (v rokoch 1929 a 2007) v USA a boli dôsledkom modelu známeho ako kapitalizmus voľného trhu. Po tejto druhej jeho príťažlivosť a prestíž prudko poklesli. Fed, centrálna banka USA, zachraňovala prepadajúce sa hospodárstvo nízkou úrokovou sadzbou.
Keď sa táto politika skončila, vyššia úroková sadzba začala do USA lákať finančných investorov z iných krajín, kde doteraz zarábali viac. Dôsledky pre štáty, ktorých sa to týka, sú vážne: poklesla ich mena, zdražela dlhová služba a pod. Už prvé signály Fedu vyvolali paniku…
Nielen obchodná, no i menová politika Washingtonu má podiel na turbulenciách, ktoré USA dlhodobo miernili. Americký dolár sa bude zrejme ďalej posilňovať, no nebude to automaticky znamenať aj upevňovanie jeho pozície rezervnej meny. Tú môžu oslabiť nielen odvetné opatrenia Číny, no i obchodovanie s menami ako juan, jen či oslabené euro.
Návrat k povojnovej dominancii USA už asi nebude možný. Na to, aby si Spojené štáty udržali postavenie premianta, ktorý prispieva k prosperite sveta, budú musieť vo svojej politike mnoho zmeniť.