Protekcionizmus, alebo ochranárstvo, je uprednostňovanie vlastných výrobkov a služieb. Bráni voľnému medzinárodnému obchodu. Štát si môže ochrániť svoj trh určením menového kurzu, výrobnými a vývoznými dotáciami, výhodnými štátnymi pôžičkami či dovoznými clami a kvótami.
Prezident Trump v marci 2018 podpísal memorandum, ktorým nariadil vláde, aby prijala opatrenia na obmedzenie čínskych obchodných aktivít. Biely dom obviňuje Peking z nekalých obchodných praktík, považuje ich za nespravodlivé a snaží sa tým uprednostniť amerických výrobcov. Clá na dovoz výrobkov zaviedli Spojené štáty. V prípade Európskej únie sa zatiaľ týkajú ocele a hliníka. V prípade Číny je to oveľa dlhší zoznam tovarov.
Na Slovensku by sme sa nemali tváriť, že sa nás to nebude týkať. Podobne to platilo aj o finančnej kríze v roku 2007. Všetci „experti“ tvrdili, že nás obíde. Nebolo to tak v minulosti a nebude ani v súčasnosti.
Téma obchodná vojna visí vo vzduchu. Mnohí vysoko postavení činitelia však žijú vo virtuálnej realite sociálnych sietí. Objímajú na nich stromy, ukazujú nám motýle na športových topánkach. Svetová ekonomika ich nezaujíma. Nedá sa tam ako doma nič nerobiť a zarobiť. Ani z nej neprší do nosa.
Obchodná vojna sa začína vtedy, keď krajiny, ktoré sú vystavené rastu ciel, zavádzajú vlastné clá, čo vedie k pretekom ešte vyšších a vyšších ciel a k zníženiu ekonomického rastu – na oboch stranách. V tomto prípade sa vyššie clá môžu týkať americkej pšenice, hovädziny, bravčoviny, áut a motocyklov. Trump sľubuje, že ich zavedie na európske automobily.
Politici, ktorí zaslúžene dostali pomenovanie „populisti“, vidia v protekcionizme spásu. Rast nezamestnanosti a zatváranie podnikov chcú zabrzdiť vytváraním prekážok. Daňovou politikou alebo clami sa snažia dosiahnuť návrat výroby na domácu pôdu. Ochrana trhu po známosti, či protekcionizmus, sa vracia na scénu svetovej ekonomiky.
Hoci sa zdá byť nevhodné do prognóz začleniť dôsledky obchodnej vojny, treba to urobiť. Zdravý rozum neprevládol v USA ani v tridsiatych rokoch minulého storočia. Po krachu newyorskej burzy roku 1929, Kongres 17. júna 1930 prijal zákon, podľa ktorého sa zvýšili clá na viac ako 20-tisíc druhov dovážaných tovarov. Bolo to od 35 do 50 percent. Cieľom tohto opatrenia bolo presadiť domáce výrobky.
Ak USA a Čína zavedú clá vo výške 10 percent na dovoz tovarov, obom krajinám sa zníži HDP o 1,5 a vzájomný obchodný obrat až o 15 percent.
Veľkopodnikateľ a producent áut Henry Ford celý večer pred prijatím zákona strávil s prezidentom Herbertom Hooverom. Nepomohlo, zákon kongresmani schválili. Reakcia iných štátov nenechala na seba dlho čakať. Kanada, Veľká Británia, Francúzsko a Nemecko tiež zdvihli clá. Výsledkom bol pokles zahraničného obchodu USA o 70 percent. Krajina spadla do priepasti Veľkej depresie. Úroveň nezamestnanosti bola v roku 1929 na úrovni 9 percent, o rok na to 16 a roku 1932 až 25 percent.
Medzinárodný menový fond nezverejňuje bludy, ale čísla. Pred časom prišiel s nasledujúcim modelom. Ak USA a Čína zavedú clá vo výške 10 percent na dovoz tovarov, pre obe krajiny to bude znamenať, že v priebehu troch rokov sa zníži ich hrubý domáci produkt o 1,5 percenta. Investície poklesnú o 5 a vzájomný obchodný obrat až o 15 percent.
Táto svetová inštitúcia nehovorí o vývoji zamestnanosti, ale v USA je s exportom spojených približne 11 miliónov pracovníkov. V scenári vývoja udalostí ide MMF ešte ďalej. Cena dovezených tovarov stúpne o 10 percent nielen pre zvýšenie ciel, ale aj iných opatrení, ako sú hygienické a potravinárske normy. Svetový HDP sa scvrkne za päť rokov o 1,75 a dlhodobo o 2 percentuálne body. Americký ekonóm Kenneth Rogoff pred necelým rokom napísal, že najčastejšie hlavné výhody z tejto politiky majú bohatí a politicky vplyvní ľudia. Naopak, prehrávajú spotrebitelia, ktorí sú nútení kupovať tovary za vyššie ceny.
Komunistická strana Číny sa vo svojom denníku prihlásila k princípom neoliberálneho zahraničného obchodu. Predstaviteľ ministerstva obchodu sa pred zavedením ciel vyjadril: „Čína bude tiež neustále prehlbovať reformy, rozširovať otvorenosť v obchode, chrániť podnikateľského ducha a práva duševného vlastníctva, vytvárať priaznivé podmienky pre podnikateľov z celého sveta, ktorí u nás podnikajú. Budeme neustále posudzovať škody spôsobené čínskym podnikom a poskytneme im účinnú pomoc.“
Ejhľa, revizionisti! Treba ich vylúčiť zo strany? Sú dve možnosti. Buď pochopíme, že svet sa zmenil, alebo splesnivieme vo vlastnej šťave zastaranej demagógie.