Spútané giganty

Z analýzy údajov za rok 2016 vyplýva, že najvyšší ročný zisk na svete vykázala americká spoločnosť Apple. Tento americký gigant dosiahol pred dvoma rokmi čistý zisk 45,7 miliardy dolárov pri obrate 84 mld.

11.08.2018 12:00
debata (10)

Aby sme lepšie pochopili reč čísel, tak to demonštrujme na reálnom príklade. Priemerný mesačný zárobok amerického pracovníka je 859 dolárov za týždeň, Apple zarobí 1 445 dolárov za sekundu. Áno, za jedinú sekundu! Prenesme to na slovenské miery. V roku 2017 celosvetové príjmy spoločnosti Apple dosiahli približne 229,23 mld. dolárov. HDP Slovenska za rok 2016 bolo 89,8 mld. dolárov. Teda príjmy súkromnej spoločnosti riadenej šikovným daňovým architektom prevýšili viac ako dvakrát HDP Slovenska!

O niečo chudobnejší brat Applu, spoločnosť Alphabet (v zásade ide o maskovaný holding Google Inc. a spoločnosti ním kontrolované), v roku 2016 zarobil 19,5 mld. dolárov. Ergo, zisk tejto spoločnosti bol 616 dolárov za sekundu. Údaje z roku 2017 hovoria o tom, že celosvetové tržby Alphabetu boli už vo výške 110,9 miliardy. Čo je stále viac ako HDP Slovenska, Srbska, Luxemburska, Bulharska, Panamy…

Neexistuje dôvod, prečo by internetové giganty mali byť „daňovými bezdomovcami”, keď príjmy občanov a iných podnikateľských subjektov sú pod lupou daňových orgánov stále.

Keby bol Facebook štátom, so svojím celosvetovým ročným príjmom vo výške 39,3 miliardy za rok 2017 by bol 90. najbohatšou krajinou sveta. Ak by táto „republika Facebook“ aplikovala na svojich obyvateľov rovnakú daňovú politiku, ako aplikuje na rast svojich ziskov, tí by nepoznali slovo daň. Potom by ich však asi trápilo, z akých zdrojov financovať školstvo, zdravotníctvo, vedu, platy zamestnancov, dôchodky… Facebook však nie je štát, ale súkromná obchodná spoločnosť. Jediný a základný problém, ktorý vo veci daní musí vyriešiť, je – kde umiestniť svoj softvér.

Keďže v Európskej únii absentuje jednotná daňová legislatíva týkajúca sa zdanenia gigantov a spoločná vôľa členských štátov na jej prijatie absentuje, štáty ako Francúzsko, Nemecko a Taliansko zobrali riešenie situácie do vlastných rúk a začatím trestných konaní otvorili priestor na dohodu medzi internetovým hegemónom a štátom o výške „daňovej pokuty”.

Spomeňme len zopár príkladov. Z parlamentnej správy talianskeho senátu vyplynulo, že Mark Zuckerberg v roku 2015 predal v Taliansku služby – reklamu – v sume 224,6 milióna € . Tieto tržby si nevšimli miestne daňové úrady. Prečo? Pretože vďaka šikovným účtovníckym kľučkám tieto peniaze skončili na účtoch pod ochrannými krídlami asertívnej írskej legislatívy v Dubline. Talianska filiálka účtovala Facebooku v Írsku len za administratívne a logistické služby 7 miliónov € v roku 2015 a 9,3 milióna € v roku 2016, čím Taliansku „darovala” daň v sume 203 000 € v 2015 a 267 000 € v roku 2016. Čo je v zásade ešte menej, ako zaplatí na daniach dobre fungujúci obchod s oblečením v centre Ríma. Tento modus operandi sa prestal páčiť prokuratúre v Miláne, ktorá začala trestné konanie proti Facebooku, viniac ho z daňového podvodu. Žiadala od neho 130 mil. € . Taliansko od Facebooku pokutu za „daňové zabudnutie” vymohlo.

Pre úplnosť treba dodať, že od 1. januára 2019 vstúpi v Taliansku do platnosti zákon, ktorým na jeho území bude zavedený nový daňový inštitút, tzv. daň za dematerializované aktivity. Čím sa alikvotnou časťou 3 % z obratu budú zdaňovať tržby za niektoré aktivity uskutočnené internetovými gigantmi na území Talianska.

Asi najradikálnejší postoj voči "ménage simple” internetových gigantov má Francúzsko. Minister financií Bruno Le Maire sa koncom decembra minulého roka rozhodol zažalovať spoločnosti Apple a Google za praktiky nelegálnej konkurencie, žiadajúc tak od nich pokutu 2 mil. € za nekalé obchodné praktiky. Zároveň, po dlhom daňovom prešetrovaní stránok e-commerce, zažaloval aj spoločnosť Amazon za nekalé a nekorektné obchodné praktiky voči svojim dodávateľom a klientom a žiadal od tejto spoločnosti pokutu vo výške 10 mil. €. Okrem tejto pokuty žiadalo Francúzsko od Bezosovho „shopping centra” daňovú pokutu vo výške cca. 200 mil. €. Amazon sa zo začiatku proti tejto pokute ohradil, no nakoniec sa s Francúzskom dohodli a pokutu, aj keď v nižšej sume, zaplatil. Podobne postupovalo voči Amazonu aj Taliansko, ktoré dohodou vymohlo od Amazonu 100 miliónov eur za „zabudnuté dane do roku 2015”.

V tejto súvislosti treba dať do pozornosti, že Francúzsko je jediný štát na svete, ktorý v roku 2014 prijal zákon chrániaci spotrebiteľov proti webovým gigantom v prípadoch, keď tieto spoločnosti zámerne a vedome „naprogramujú životnosť” svojich výrobkov na isté obdobie, po ktorom aktuálnu verziu výrobku vyhlásia za technologicky prekonanú, čím prinútia spotrebiteľa kúpiť si ich nový produkt, program či aktuálnu verziu. Tento zákon bol prijatý po tom, čo prokuratúra v Paríži začala trestné konanie proti spoločnosti Apple za takéto nekorektné praktiky voči spotrebiteľom. Tresty za porušenie tohto zákona sa šplhajú od sumy 300-tisíc eur až do výšky 5 % z ročných tržieb. A ako dôkaz, že Francúzsko to s ochranou spotrebiteľa myslí naozaj vážne, trestá trestom odňatia slobody až do dvoch rokov osoby zodpovedné za tieto rozhodnutia.

Pokiaľ ide o Google, Francúzsko od neho žiada 1 mld. € za daňové úniky a 600 miliónov eur od Microsoftu. Problémom nie je len dohnať aspoň časť nezaplatených daní skupiny GAFA (touto skratkou sa označuje rodina gigantov Google, Amazon, Facebook, Apple). Punctum dolens takéhoto vyhýbania sa plateniu daní je v tom, že toto nekorektné správanie gigantov poškodzuje ekonomiku ako celok, nehovoriac o narušení sociálnej a spoločenskej rovnováhy a rozvrat základných hodnôt. Inými slovami, neexistuje dôvod, prečo by internetové giganty mali byť „daňovými bezdomovcami”, keď príjmy občanov a iných podnikateľských subjektov sú pod lupou daňových orgánov stále. Zmyslom existencie obchodnej spoločnosti je dosahovanie zisku. A zmysel štátu … ?

© Autorské práva vyhradené

10 debata chyba
Viac na túto tému: #EÚ #Google #Apple #Amazon #facebook #zdaňovanie