Problém narastajúceho kmeňového myslenia spočíva v podrývaní demokratického systému, pričom jeho hlavným cieľom sa stáva ochrana a bezpečnosť kmeňového vodcu a porážka „nepriateľského kmeňa“. Návrat k tribalizmu môže mať osobitne zničujúce následky na politické systémy strednej a východnej Európy, keďže v ich prípade ide o nové, zraniteľné inštitúcie a na dôvažok ani demokratické normy nie sú ešte dostatočne pevne zakotvené v spoločenskom myslení. Z medzinárodnopolitického hľadiska je alarmujúce, že v tomto regióne dochádza zároveň aj k značnej polarizácii. Tento trend v krajinách V4 predstavuje jednu z najväčších hrozieb pre jednotu Európskej únie.
Kým opoziční populisti sa venujú viac domácej elite, najmä kritike vlády, populisti podporujúci vládu sa snažia viac presviedčať politickú verejnosť o negatívach medzinárodných elít a ich domácich spojencov. Najmä populistickí voliči vládnych strán v Poľsku a Maďarsku považujú za dostatočne vierohodné svoje domáce parlamenty, no sú omnoho kritickejší voči politike EÚ, Bruselu, Svetovej banky či MMF.
Množstvo negatívnych historických skúseností nám dokazuje, že kmeňové myslenie vedie k väčšej podpore politického násilia a odmietaniu politického pluralizmu.
Za povšimnutie stoja aj sociologické fakty potvrdzujúce, že tribalizmus a populizmus sú prítomné v celej šírke politického spektra. Voči populistickým naratívom je otvorená aj časť voličstva, ktorá sa hlási k ľavicovým a liberálnym stranám. Smutným zistením je, že v časti politickej agendy vykazuje rovnaké zjednodušujúce, schematické čierno-biele politické postoje ako voliči vládnych strán (napr. v otázky migrácie, eurozóny, kompetencií Bruselu, atď.).
Za jadro tribalizmu sa považuje združovanie populistických voličov okolo idealizovaného politického vodcu, pričom tí odmietajú druhý, konkurenčný politický kmeň. Práve takéto čierno-biele videnie rozdeľujúce svet na „dobrých“ a „zlých“, ako aj viera v silného politického vodcu (napr. premiéra Viktora Orbána v Maďarsku) predstavujú kombináciu autoritárskeho politického myslenia v krajinách V4, Rakúsku, Taliansku, atď., ktoré ohrozuje najviac jednotu EÚ.
Množstvo negatívnych historických skúseností nám dokazuje, že kmeňové myslenie vedie k väčšej podpore politického násilia a odmietaniu politického pluralizmu.
Z údajov think-tanku Political Capital vyplýva, že v súčasnosti je vysoký podiel voličov v Maďarsku a Poľsku, ktorí by uprednostnili autoritársky systém silného politického vodcu namiesto politikov zvolených v demokratických voľbách. Uvedený podiel je však vyšší v Poľsku (35¤%), než v Maďarsku (26¤%).
Ďalším nezdravým politickým trendom je viditeľný sklon časti voličstva k politike izolacionizmu a uzatvárania sa štátov do seba (napr. v otázke migrácie) či voči inštitúciám ako sú G20, Svetová banka a MMF. Tie, predstavujú základné piliere svetového poriadku založeného na politike voľného obchodu a aktívnych medzinárodných vzťahov. Ak bude narastať počet voličov nechápajúcich význam uvedeného svetového poriadku (funkcionálny analfabetizmus), môžu nám hroziť nové negatívne javy, ako sú obchodné vojny či zrušenie Schengenu, atď.
Mimochodom, v Maďarsku už pribúdajú politické diskusie na tému, ako sa má krajina zachovať po páde schengenského systému…