Lietame s ním napriek tomu, že nemáme vždy najlepšie skúsenosti a v tomto roku si musíme zvykať na upozornenia typu: „Prekontrolujte si svoje esemesky a e-maily, či sa váš let nezrušil.“ Od septembra 2017 do marca 2018 pre nedostatok personálu spoločnosť zrušila asi 20-tisíc letov a nová vlna štrajkov v júli a auguste postihla niekoľko stotisíc cestujúcich. Z počtu prepravovaných je to zlomok. Pravda, ak sa to netýka vás.
Držgrošský model z USA
„Ryanair je spoľahlivý bastard. Na tom je budovaná jeho značka,“ vyjadril sa predstaviteľ konzultačnej spoločnosti Wolff Olins. Dokedy bude však zákazník odkázaný hľadať najlacnejšie riešenia, dovtedy bude ochotný tolerovať i množiace sa nepríjemnosti, akými sú rušenia letov. Inými slovami, bude benevolentný aj k tomu, že sa z Ryanairu stáva „nespoľahlivý bastard“.
Ryanair má držgrošskú reputáciu a nedospel k nej náhodou. Michael O‘Leary, ktorý sa stal asistentom majiteľa rodinnej leteckej spoločnosti Tonyho Ryana, otca svojho spolužiaka, vycestoval do Spojených štátov, aby naštudoval skúsenosti prvej úspešnej americkej nízkonákladovky Southwest Airlines. Budúci obchodný úspech Ryanairu bude založený práve na kopírovaní jej biznis modelu, ktorého základom je šetriť na každom kroku a nikdy neustupovať.
Dokedy bude zákazník odkázaný hľadať najlacnejšie riešenia, dovtedy bude ochotný tolerovať i množiace sa nepríjemnosti, akými sú rušenia letov.
O‘Leary sa stal bezškrupulóznym vyjednávačom pri každom rokovaní. Aby znížil náklady, Ryanair prestal servírovať na palube kávu a čaj zadarmo. Pokiaľ nebol pod tlakom nútený rozhodnúť inak, účtoval vysoký poplatok i za použitie invalidných vozíkov pre imobilných.
Tvrdo vyjednával aj o letiskových poplatkoch. Ak mu nevyšli v ústrety, radšej rozhodol na dané letisko nelietať. Preto táto nízkonákladovka opustila pražské aj budapeštianske letisko. O mzdách pilotov, palubného a letiskového personálu už ako nový šéf spoločnosti odmietal rokovať. Mzdové požiadavky zamestnancov označil za smiešne. Aby ešte viac znížil náklady, O‘Leary zašiel až tak ďaleko, že sa snažil získať od leteckých úradov povolenie, aby mohol na svojich letoch využívať len jedného pilota.
Závratný rast ziskov
Jednou z čŕt modelu biznisu Southwest Airlines bolo i to, že nedovoľovali založenie odborov. Napokon americké spoločnosti, ktoré vďaka poskytovaným daňovým výhodám masovo investovali v Írsku a stali sa tu najväčším zamestnávateľom, tiež zakazovali vo svojich firmách činnosť odborov. Šéf Ryanairu teda vyhlásil, že si radšej dá odťať ruku, ako by dovolil založiť vo „svojej” spoločnosti odborovú organizáciu.
Hrozba štrajkov pilotov spoločnosti v decembri minulého roka, ktorá mohla ochromiť vianočnú prepravu cestujúcich, ho prinútila aspoň formálne odbory uznať. No rokovať s nimi nechce. Za tohtoročnou cunami štrajkov nie sú iba mzdové požiadavky, ale aj kritika „toxických“ pracovných podmienok pilotov a ostatného palubného personálu.
Michaela O‘Learyho, súčasného ikonického šéfa Ryanairu, americký časopis Forbes Magazine zaradil pred asi desiatimi rokmi medzi 25 najvýznamnejších obchodných lídrov na svete za to, že malé krachujúce írske aerolínie transformoval na najväčšiu nízkonákladovú leteckú spoločnosť. Trvalo mu to niekoľko rokov a nerobil to nezištne.
S majiteľom vtedy ešte rodinnej firmy Tonym Ryanom uzavrel dohodu, podľa ktorej ak letecká spoločnosť dosiahne zisk dva milióny dolárov, pripadne mu z nich 10 percent a 25 percent z toho, o čo sa zisk dvoch milióny prevýši. V priebehu troch rokov zarobil 17 miliónov a jeho príjem závratne rástol.
Piketty by onemel
Ako uvádza Siobhán Creaton vo svojej knižke Ryanair s podtitulom Celý príbeh kontroverzných nízkonákladových aerolínií, v roku 1997 O‘Learyho bonus dosiahol 8,9 milióna libier, takmer 40 percent mzdových nákladov všetkých zamestnancov. Aj francúzsky ekonóm Thomas Piketty, autor bestselleru o nerovnostiach, by nad tým onemel. Až keď sa roku 1997 Ryanair transformoval z rodinnej firmy na akciovú spoločnosť, stará schéma odmeňovania O‘Learyho, ktorý sa medzitým stal šéfom spoločnosti, padla.
Ani vtedy však nevyšiel nakrátko. V trojročnom kontrakte jeho ročný základný plat bol určený na 198 000 libier plus 50-percentný bonus. Pritom hodinová mzdová sadzba jeho zamestnancov sa začínala na troch librách. Všetci zamestnanci majú platy podstatne nižšie ako v iných nízkonákladových leteckých spoločnostiach v Európe.
To, že sa napriek rekordnému zisku vo finančnom roku 2017/2018 výkonný riaditeľ O‘Leary rozhodol neprijať takmer miliónovú odmenu, sotva možno pokladať za chvályhodné gesto. Nehovoriac o tom, že to bol on, kto niesol zodpovednosť za vlaňajšiu krízu spôsobenú nezvládnutím organizovania čerpania dovoleniek pilotmi, ako aj za následné rušenie tisícov letov.