Martina Lubyová ako bývalá riaditeľka Prognostického ústavu a následne Centra spoločenských a psychologických vied upozornila Predsedníctvo SAV, že pri akreditácii ústavov zahraničným panelom postupovalo chybne, keď „za pochodu“ zmenilo pod vplyvom hodnotiteľov spoza hraníc pravidlá akreditácie, tzv. hodnotenie B+, a následne muselo dať vyrobiť opravené certifikáty. Šajgalík 28. júna 2018 na celoakademickej porade riaditeľov, predsedov vedeckých rád, členov Snemu SAV a zástupcov odborov oficiálne prezentoval, že materiály potrebné na registráciu ústavov na 90 až 95 percent odovzdalo predsedníctvo na ministerstvo školstva. Podľa neho bolo všetko v poriadku a ústavy mali byť k 1. júlu automaticky zaregistrované ako verejné výskumné inštitúcie (VVI).
Ak bol teda predseda SAV o svojom predchádzajúcom tvrdení presvedčený, prečo na ďalšej celoakademickej porade 13. júla zmenil radikálne svoj postoj? To už predsedníctvo požadovalo od vedení ústavov, aby urýchlene spracovali vnútorné predpisy a zaslali ich na Úrad SAV. Teda to, čo kládlo ministerstvo ako podmienku na zaregistrovanie VVI.
Na spomínanej porade prišlo predsedníctvo aj s novou, prekvapujúcou požiadavkou, aby v tejto veci nerokovalo ono s ministerstvom, ale aby akadémiu zastupovala vybraná skupina riaditeľov. Výsledkom bol hybrid. Keď na dvoch stretnutiach boli za SAV niektorí riaditelia ústavov a jeden člen jej predsedníctva a za ministerstvo sa na ňom zúčastnili pracovníci legislatívneho odboru a ministerka Lubyová. K pozitívnemu výsledku sa nedospelo.
Predsedníctvu SAV rozličné uhýbavé manévre či nátlakové akcie za presadenie svojich požiadaviek nepomôžu. Preto nech radšej hľadá iné, racionálnejšie riešenie.
Obe stretnutia ukázali, že Predsedníctvo SAV sa zastúpením riaditeľmi ústavov nepriamo vzdalo svojej funkcie – zastupovať akadémiu ako celok štatutárne navonok. V danej konštelácii politicky nezvyklá bola tiež ochota ministerky rokovať so svojimi bývalými kolegami, ako aj jej predchádzajúci záujem vystúpiť k problematike registrácie VVI pred Snemom SAV. To síce svedčí o ústretovosti voči akadémii, no pozícia ministerky si vyžaduje, aby partnerom vedeniu rezortu školstva bolo Predsedníctvo SAV.
Po tretej celoakademickej porade (3. augusta) sa kontakty akadémie s ministerstvom dostali do ešte zložitejšej situácie. Na nej sa okrem iného analyzoval aj inštruktážny materiál Predsedníctva SAV k aktuálnej situácii VVI. V jeho závere sa uvádzalo: „P SAV odporúča riaditeľom organizácií, aby sa písomne obrátili na MŠVVaŠ SR so žiadosťou o informáciu, či ich organizácia bola zapísaná do registra a či boli dodané všetky údaje a listiny… Ak k zápisu nedošlo, P SAV odporúča riaditeľom organizácií požiadať o vysvetlenie… a usmernenie, ako má ďalej postupovať.“ O niekoľko dní bol vzor takého listu rozoslaný ústavom. Predsedníctvo sa tak znova vyhlo priamym rokovaniam s ministerstvom. Namiesto toho uprednostnilo konfrontáciu prostredníctvom podnetu na Generálnu prokuratúru „pre nečinnosť ministerstva“.
Predstavitelia najvyšších orgánov akadémie dospeli do štádia, keď nevedia, čo majú robiť. A tak zrejme za najvhodnejšie riešenie považujú nátlakové akcie. Tá prvá v areáli SAV na Patrónke 3. augusta mala podporiť nasledujúcu celoakademickú poradu s tým, že ak nebudú ústavy zapísané do registra VVI do 8. augusta, budú nasledovať ďalšie protestné mítingy už mimo pôdy akadémie. Požadovaný zápis ministerstvo neurobilo a tak sa ďalšie podujatie iniciatívy Veda chce žiť uskutočnilo 14. augusta na Námestí slobody pred Úradom vlády SR. Je však otázne, či svojím vlažným priebehom, málo zrozumiteľnou odbornou argumentáciou a formálne prednesenými podpornými deklaráciami dokázalo získať sympatie verejnosti. Problematicky vyzneli aj ironizujúce slová hlavného rečníka na adresu ministerstva školstva, od ktorého očakáva vedenie SAV ústretovosť.
Iniciatíva Veda chce žiť vlastne opakuje scenár z roku 2014. Vtedy „palácovým prevratom“ odstavili z funkcie predsedu SAV Jaromíra Pastoreka, keď zámienkou na jeho odvolanie sa oficiálne stali prebiehajúce rokovania o budúcom rozpočte SAV. Následne sa postupne presadilo súčasné predsedníctvo a nový Výbor Snemu SAV, ktoré doviedli akadémiu svojím taktizovaním do terajšej zložitej situácie.
Ak nepríde v najbližšom čase pre ministerstvo školstva politický pokyn zhora, aby celú záležitosť ohľadom VVI urýchlene uzavrelo, nemožno očakávať, že zmení svoj postoj podľa predstáv vedenia SAV. Jej predsedníctvu za daného stavu rozličné uhýbavé manévre či nátlakové akcie za presadenie svojich požiadaviek nepomôžu. Preto nech radšej hľadá iné, racionálnejšie riešenie – sadne si za rokovací stôl a komunikáciu s ministerstvom a decíznou sférou zvládne v prospech celej SAV. Inak sa akadémia dostane do podstatne väčších problémov než doposiaľ.