V mnohom robia nepochybne užitočnú prácu, pretože tam naozaj niekedy píšu lži, inokedy zase spájajú argumenty účelovo takým spôsobom, že prispievajú k rasizmu v spoločnosti. Je tiež možné, že ich cieľom nie je kvalitnejšia verejná diskusia, ale napríklad iba zisk či presadzovanie ruských geopolitických záujmov.
Problém tejto kritiky zo strany tradičných médií spočíva v tom, že sa vytvárajú dva protiklady a stráca sa v nich komplexnejší prístup. Samotné tradičné médiá v takejto polarizovanej diskusii kritizované nebývajú. Naopak, slúžia ako pozitívny príklad toho, ako by mali všetky médiá fungovať.
Legitimizácia tých „dobrých“
Diskusia o „alternatívach“ tak slúži na to, aby legitimizovala tie štandardné ako „dobré“ tým, že sa stávajú opakom „zlých“. Alternatívnych. A platí to aj naopak. Alternatíva je legitimizovaná tým, že štandardné médiá ju iba kritizujú, ale nediskutujú s ňou. Áno, viaceré alternatívne médiá sú problematické, no ich zneužívanie na sebalegitimizáciu tých štandardných kvalite diskusie o médiách neprospieva.
So štandardnými médiami niečo nie je v poriadku. Začnime kriticky diskutovať aj o nich.
V skutočnosti aj tradičné médiá trpia množstvom problémov. Nedávno dva výskumy ukázali, ako zlyhávajú médiá v Spojených štátoch. Prvým prípadom sú správy o počasí. Napriek tomu, že podľa Svetovej meteorologickej organizácie existuje zrejmý vzťah medzi zmenami klímy a extrémnym teplom, v období medzi januárom a júnom tohto roku sa len sedem percent amerických televíznych správ a iba 18 percent denníkových správ o rekordne vysokých teplotách nejakým spôsobom zmienilo zároveň o zmene klímy.
Podľa jedného z autorov štúdie z organizácie Verejný občan môže mať neschopnosť dať extrémne počasie do kontextu za následok ľahostajnosť ľudí ku globálnemu otepľovaniu. Tento problém však neplatí pre všetky svetové médiá. Napríklad britské BBC a The Guardian na rozdiel od Times a Daily Telegraph ponúkajú svojim divákom a čitateľom viac do kontextu zasadené spravodajstvo v otázke zmeny klímy.
Veľká manipulácia
Podľa druhého výskumu z Alabamskej univerzity tlačené a internetové médiá v USA venovali teroristickým útokom páchaným moslimami v rokoch 2006 – 2015 až o 357 percent viac pozornosti ako závažným trestným činom nemoslimských páchateľov. Tento nepomer je navyše v protiklade k množstvu plánovaných a uskutočnených teroristických útokov.
Útoky boli páchané alebo plánované bielymi ultrapravicovými extrémistami takmer až dvakrát častejšie ako útoky moslimov. Opäť je tu problematický dôsledok na spoločnosť, v ktorej môže narastať strach z islamistického terorizmu a z moslimov samotných, čo môže mať za následok vznik predsudkov a následnú diskrimináciu.
Zdá sa teda, že aj tie najkvalitnejšie médiá sa môžu dopúšťať zlyhaní a novinári, ktorí v nich pracujú, potom môžu mať nemenej zhubný vplyv na spoločnosť ako alternatívne médiá. Príklady Guardianu a BBC nám však ukazujú, že to tak nevyhnutne nemusí byť.
Dôležité je uvedomiť si, o aký typ zlyhania ide. Nejde tu o problémy, ktoré sa štandardným médiám vyčítajú, ako je politická korektnosť či elitárstvo, ba nejde ani o konkrétne omyly alebo lži. Tieto médiá prinášajú pravdu, a predsa zlyhávajú. Svojim čitateľom ponúkajú veľmi problematickú ideológiu, v ktorej počasie nemá nič spoločné s otepľovaním a moslimských teroristov je viac ako nemoslimských.
Treba zdôrazniť, že nezlyhávajú jednotlivci, ktorí by si čokoľvek vymýšľali. Naopak, títo môžu byť úprimní a svoju prácu robiť najlepšie, ako vedia. Zlyhávajú však médiá ako celok. A presne to je hlavný problém štandardných médií: prepájanie malých, izolovaných právd (vonku je teplo, konkrétny moslim sa dopustil terorizmu), ktoré kolektívne vytvárajú jednu veľkú manipuláciu bez toho, aby bola explicitne vyslovená (teplo nie je spojené s otepľovaním, terorizmus páchajú najmä moslimovia).
Odlišné a súčasne kvalitné
Ale pozor, všetky tzv. štandardné médiá majú slepé miesta tohto typu. Ich kritika v zahraničí nie je neobvyklá, len u nás však je veľmi zriedkavá. Kritika alternatívnych médií zlepšuje tým štandardným imidž, pretože vytláča diskusiu o štandardných médiách na okraj. Nemenej dôležité, ako diskutovať o alternatívnych médiách, však je položiť si základnú otázku, čo vlastne od médií chceme? Aké majú byť nami preferované?
Výskumy, ktoré tu citujem, som prebral z kvalitných českých alternatívnych médií – Alarmu a Denníka Referendum. Nejde však o dezinformačné stránky typu Hlavných správ či Zem a vek, ale o alternatívu, ktorá sa usiluje robiť poctivú žurnalistiku.
Pohľad na svet, ktoré tieto kvalitné alternatívne médiá ponúkajú, je v mnohom odlišný od toho, čo ponúkajú tzv. štandardné médiá. Ak tu a aj inde vo svete vzniká takáto poctivá alternatíva, tak je zrejmé, že s tzv. štandardnými médiami naozaj niečo nie je v poriadku. Začnime kriticky diskutovať aj o nich.