Na začiatok školského roka

02.09.2018 19:10

Začínajúci sa školský rok bude štartom pre reformný Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania. Ťažko zrátať, koľká reforma za predchádzajúce štvrťstoročie doľahne na naše školy. Kruto doplácame na to, že hádam každý nový šéf rezortu považuje za potrebné mať súcejšie predstavy o fungovaní školstva, ako mal jeho predchodca. Ale najhoršie, čo by sme teraz mohli urobiť, by bolo prestať dúfať, že ani tento program neprinesie zlepšenie nášho školstva.

V zápase o zmysluplnejšie školstvo by určite pomohlo, keby sme sa zbavili kibicov, ktorí sú neochvejne presvedčení, že poslaním škôl je v prvom rade produkovať pracovné sily. V civilizovanej spoločnosti má vzdelávacia sústava oveľa bohatšie, oveľa dôstojnejšie poslanie – má nielen odborne pripraviť na úspešnú pracovnú kariéru, ale napríklad aj naučiť orientovať sa v kultúre a dejinách, učiť myslieť a konať ekologicky, poučiť, ako sa riešia životné problémy.

Od učiteľov sa žiada, aby boli novátormi, manažérmi, prieskumníkmi, aby boli tvoriví, trpezliví, láskaví (a na výšku platu nefrflali). Ak však majú naozaj zvyšovať efektívnosť svojej práce, treba zásadne zmeniť nielen nároky na nich, ale aj podmienky ich práce a kritériá jej hodnotenia. Už dávno bolo treba stanoviť zákonom veľmi konkrétne podmienky (personálne, finančné, materiálne, hygienické, organizačné), ktoré musí zriaďovateľ splniť, aby bolo možné školu zaradiť do siete škôl a mohla robiť to, čo podľa štátnych programov robiť má. Pri posudzovaní výsledkov práce škôl a učiteľov by malo mať interné hodnotenie rovnakú hodnotu ako externé.

Školský systém je taký dobrý, ako dobrí sú učitelia; školákov nemožno naučiť viac a vychovať lepšie, ak nezískame ich záujem a snahu pričiniť sa o to.

Jednou z podmienok na realizáciu zmien vedúcich k zlepšovaniu výkonnosti školstva je profesijná autonómia učiteľa. Tu sa ponúkajú aspoň tri otázky – do akej miery je naše učiteľstvo schopné byť profesijne autonómnym, aké má na to vytvorené možnosti a či sú budúci učitelia pripravovaní na autonómne pedagogické rozhodovanie, tvorenie a hodnotenie. K nim sa ponúka otázka základná – nie sú školy/učitelia zatlačení všakovakými rebríčkami po testovaniach do toho, čo a ako majú robiť. Prečo nebýva zvykom hovoriť, že dôsledkom „rebríčkovania“ po našich aj nadnárodných testovaniach je vynútené zníženie záujmu škôl/učiteľov o nemerateľné ciele (napríklad morálny, občiansky či fyzický rozvoj), a tým deformovanie nazerania na poslanie vzdelávania a výchovy?

Premýšľame, či je vzdelávanie a výchova študentov na fakultách pripravujúcich učiteľov dostatočne spojené s realitou, do ktorej absolvent príde? Koľko vysokoškolských učiteľov pôsobiacich na učiteľských prípravkách má prax zo základnej alebo strednej školy?

Zákonodarcovia by určite urobili užitočný skutok, ak by čím skôr doplnili školský zákon ustanoveniami „o ochrane učiteľa“ pred nenáležitým správaním sa žiakov a ich rodičov, ustanoveniami, ktoré dajú škole reálnu možnosť trestať žiaka porušujúceho školský poriadok spôsobom, ktorý ho „zdisciplinuje“.

Súčasný stav v mnohom úspešného fínskeho školstva je výsledkom premien trvajúcich približne päťdesiat rokov. Dlhodobá stratégia sa udržiava aj po výmenách tých, ktorí vládnu. Problémy sa riešia podľa toho, ako sa vyvíjajú vedné odbory a upozorňuje prax, nie ako predstavy strany, ktorej pripadlo pri delení moci kreslo školského ministra. Fíni tvrdia, že štátna školská politika zameraná na dlhodobé ciele je efektívnejšia aj lacnejšia. Stále konajú podľa dvoch známych právd: školský systém je taký dobrý, ako dobrí sú učitelia, ktorí v ňom pôsobia; školákov nemožno naučiť viac a vychovať lepšie, ak nezískame ich záujem a snahu pričiniť sa o to.

V čase, keď je u nás fínsky vzdelávací systém takmer modlou, severania nedriemu na vavrínoch a majú pripravené dokumenty obsahujúce návrhy na rozsiahle zmeny cieľov, obsahu a organizácie svojho vzdelávania.

Hádam by nemuselo byť zbytočné odskočiť si po poučenie do Poľska, v predchádzajúcich rokoch tam vo výsledkoch medzinárodných školských meraní urobili pozoruhodný skok zdola až nahor. Vieme povedať, čo im umožnilo takú zmenu? So snahou preniesť k nám napríklad z Hongkongu či zo Singapuru aspoň čosi z pracovitosti (učiteľov, žiakov), vynaliezavosti zriaďovateľov a záujmu rodičov o kvalitu vzdelania, by sme asi nepochodili.

Čo nakoniec a úprimne? V novom školskom roku žičím slovenskému učiteľstvu dobré zdravie a veľa síl odolávať filozofii, že tam, kde sa darí hlúposti a zlu, je hriechom konať múdro a poctivo. Kiež by pribúdali rodičia, ktorí si cenia školu učiacu pracovitosti, vytrvalosti, rozvíjajúcu dobré morálne vlastnosti. Nech pribúdajú školy, do ktorých chodia žiaci radi. Radi preto, že sa tam naučia mnoho zaujímavého a užitočného, že dostanú odpovede na zvedavé otázky. Radi preto, že tam nájdu nielen fajn kamarátov, ale aj múdrych, chápavých a láskavých učiteľov.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#školstvo #reformy školstva
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
38,99
Kytica Letana 13

Kytica Letana 13

34,99
Perla farebné ruže,tulipány a ranunculusy

Perla farebné ruže,tulipány a ranunculusy

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk