Pravda o biomase

Cieľ predkladateľov návrhu novely zákona č. 309/2009 Z. z., ktorou sa má zmeniť definícia biomasy, je zdanlivo v prospech životného prostredia. Ak sa však pozrieme na zámer bližšie, rýchlo zistíme, že zdanie klame. Informácie, na ktorých stojí dôvodová správa, sú mylné a predkladatelia boli nimi mierne povedané podvedení.

04.09.2018 10:00
debata (4)

Výhody pred ostatnými zdrojmi

Medzi obnoviteľné zdroje energie (OZE), ktoré je možné v súčasnosti technologicky využiť na výrobu elektriny a tepla, sa zaraďuje pevná biomasa (rastlinná a lesná), kvapalné biopalivá, bioplyn, slnečná, vodná, veterná a geotermálna energia.

Dnes využívané fosílne palivá ako uhlie alebo ťažké vykurovacie oleje vyžadujú nákladné koncové technológie na zachytávanie emisií síry, dusíka a tuhých znečisťujúcich látok. Tieto palivá majú tiež vysoké faktory produkcie skleníkových plynov, preto ich nahrádza importovaný zemný plyn, respektíve biomasa, lokálne geotermálna energia.

Využívanie slnečnej energie na zásobovanie teplom je objektívne nereálne, vzhľadom na zemepisnú polohu Slovenska. Jediným celoplošne využiteľným OZE na výrobu tepla je biomasa, lokálne aj geotermálna energia. Kto využíva biomasu, dováža menej uhlia, kvapalných palív a zemného plynu. Výrobcovia a odberatelia tepla z biomasy tak výrazne pomáhajú, aby krajina bola sebestačnejšia a bezpečnejšia z pohľadu zdrojov energie. Biomasa je energeticky a environmentálne ušľachtilý domáci zdroj energie, ktorý má nulový obsah síry a rovnaký emisný limit na emisie oxidov dusíka ako zemný plyn.

Kto využíva biomasu, dováža menej uhlia, kvapalných palív a zemného plynu. Výrobcovia a odberatelia tepla z biomasy tak významne pomáhajú, aby krajina bola sebestačnejšia a bezpečnejšia z pohľadu zdrojov energie.

Na rozdiel od zemného plynu má však nulové emisie skleníkových plynov (CO2). Ten, kto využíva biomasu, významným podielom prispieva ku globálnemu riešeniu klimatických zmien. Za najviac prínosné Európska únia považuje využívanie biomasy v zdrojoch kombinovanej výroby elektriny a tepla (KVET) s dodávkou tepla pre systémy centralizovaného zásobovania teplom, pri ktorých sa dosahuje celoročná účinnosť premeny energie v palive 80 percent, čo je pre konvenčné tepelné elektrárne nedosiahnuteľná hodnota. Či ide o fosílne palivá, alebo jadro, konvenčné tepelné cykly dosahujú účinnosť do 30, paroplynové do 60 percent.

Menej emisií

Existujúce zdroje KVET na Slovensku za rok vyrobia z dendromasy 477-tisíc MWh elektriny a dodajú 841-tisíc MWh tepla. Zdroje zásobujú teplom viac ako 100-tisíc bytov, tzn. 300-tisíc obyvateľov, príslušnú občiansku vybavenosť a priemysel v mestách. Vyprodukujú pritom o 348-tisíc ton emisií skleníkových plynov menej oproti výrobe zo zemného plynu, respektíve o 633-tis. ton menej ako pri pri ekvivalentnej výrobe z uhlia. To je viac ako vyrobia všetky fotovoltické elektrárne na Slovensku (537 MW). Tie pritom inkasujú päťnásobne vyššiu podporu v určenej pevnej cene elektriny oproti zdrojom na biomasu.

V dôvodovej správe sa ďalej nesprávne uvádza ako hlavný argument, že „na Slovensku sa ťaží 4 milióny m3 dreva na energetické účely“. Tento údaj je účelová manipulácia alebo omyl predkladateľov, ktorý potvrdzujú aj štatistiky ÚRSO, respektíve Zelená správa, podľa nich zdroje KVET spotrebujú na výrobu elektriny a tepla z biomasy ročne približne 0,9 až 1 milión m3 drevnej hmoty. Tri štvrtiny dreva uvádzaného predkladateľmi sa teda spracovávajú v iných odvetviach a nemajú nič spoločné s využitím v zdrojoch KVET.

Komplexné využitie drevnej hmoty

Podľa Zelenej správy za dodávku drevnej hmoty v sortimente nehrúbie, t. j. tenšie časti stromu, ktoré sa v minulosti po ťažbe dreva spálili na rúbanisku, dnes inkasujú 44 miliónov eur Práve zdroje KVET, ktoré efektívne vyrábajú elektrinu a teplo, sú projektované na spracovanie takejto, pre drevospracujúci priemysel nezaujímavej, drevnej hmoty, ktorá hoci je najnižšej kvality – kategórie D má rovnaký obsah energie ako guľatina kategórie A.

Slovenské zdroje KVET sú spoľahliví odberatelia tejto suroviny a zabezpečujú, že lesníci, nie jej dopravcovia, budú mať aj v budúcnosti takmer celý príjem z predaja takejto drevnej hmoty. Takto získané finančné prostriedky prispievajú k trvalo udržateľnému hospodáreniu v lesoch EÚ, teda aj SR. Paradoxne teda novela zákona môže v praxi spôsobiť, že žiadnu lesnú biomasu nebude možné v podmienkach Slovenska využívať na účely KVET a lesné štiepky sa znovu začnú od nás vyvážať.

Na základe uvedených argumentov si myslíme, že pri hlasovaní o tejto novele by ruky zodpovedných poslancov mali zostať na lavici.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 4 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #skleníkové plyny #biomasa #trvalo udržateľný rozvoj