Tento postoj je z princípu nesprávny. Lekár je lekár a sestra bude vždy len sestra. Kto o tom pochybuje, je obeťou dlhodobého vymývania mozgov. Prečo by mala mať sestra vysokú školu? Tento blud sa začal šíriť Európou po tom, čo si niektorí doktori uvedomili, že vyučovať sestry bude dobré najmä pre ukojenie ich pedagogických ašpirácií a titulov. Vznikli nové vysoké školy, ktorých náplňou sa stalo uskutočňovanie týchto pomýlených ideí. Výsledok? Napriek enormnej snahe pánov profesorov a docentov o rast tohto ohrozeného druhu pracovníkov, sestier u nás naďalej ubúda.
Hlavné miesto sestry v zdravotníctve je po boku lekára, ktorý je zodpovedný za celý diagnosticko-liečebný proces.
Chirurgovia hovorievajú, že jeden chybný krok počas operácie sa musí napraviť sériou najmenej piatich krokov, ktoré iba zbytočne predlžujú operáciu. Preto prebiehajú podľa vopred stanoveného plánu a dobrý chirurg sa akémukoľvek neoverenému postupu zámerne vyhýba. Koľko krokov budeme nútení urobiť, aby sme napravili chyby, ktoré porobili zástancovia tvrdej línie reformy zdravotníctva Rudolfa Zajaca?
Sestra s vysokou školou sa zrodila za jeho éry a doteraz vážne narúša vzťah lekár – sestra. Pamätníci vedia, že povolanie sestry, tak ako aj lekára bolo za socializmu dramaticky podhodnotené a táto ujma sa praktizovala u nás dlhodobo aj počas obnovovania kapitalizmu. Lekári si svoje pomaly presadzujú, a tak zdvihli oprávnene hlavy i sestry.
Mylne sa však domnievali, že úmerne s výškou ich vzdelania sa budú meniť aj ich zárobky. Preto sa vrhli do vzdelávania a ľudia, ktorí nerozumejú problematike, im dali za pravdu. Veď predsa každý má právo na vyššie vzdelanie… To je síce pravda, ale len postgraduálne, čo v tomto prípade malo znamenať, že zdravotná sestra by sa mohla kvalifikovať smerom vyššie, teda získať nejakú špecializáciu nad svojou stredoškolskou základňou, ktorá by ju oprávňovala robiť také zákroky, ktorými by pomohla preťaženým lekárom. Iste aj s patričným finančným ohodnotením.
Bol som svedkom vo Veľkej Británii ako sestry, iba so stredoškolským vzdelaním, boli oprávnené meniť dávku chemoterapie bez lekára. Keby sme im boli dali to, čo im patrí, na základe ich pôvodného vzdelania, tak by sme teraz nemali problém s nedostatkom zdravotníckeho personálu. Ani s tým, že nám namiesto nich vyrastú vzdelaní sanitári, ktorých zase vysokoškolsky vzdelané sestry odmietajú uznať za rovnocenných.
Táto bizarná situácia sa ešte komplikuje výhradami lekárov, sestier a nových praktických sestier o tom, ako sa budú tieto nové kategórie zdravotníkov nazývať. Nie je to na smiech? Nebude na škodu si uvedomiť, kde je hlavné miesto sestry na pracovisku: po boku lekára, ktorý je zodpovedný za celý diagnosticko-liečebný proces. Tvoria spolu jeden tím, ideálne ako lekárova tretia ruka či ďalší mozog.
Praktické sestry majú v súčasnosti to isté vzdelanie, ako mali sestry v minulosti, teda len stredoškolské. Nevidím žiadny dôvod, aby sa im bránilo vykonávať svoju profesiu s adekvátnym platom. Rozumiem líderke organizácie sestier, ktorá presadzuje ich najvyššiu možnú odbornosť, no tým, že sestry budú mať titul PhD., zdravotná starostlivosť o pacientov sa nezlepší. Čo tým chceme v zdravotníctve dosiahnuť? Zatiaľ rastie iba nervozita vo všetkých táboroch. Kto konečne zoberie na seba psiu hlavu a vyhlási, že sestra nemusí mať vysokú školu a že praktické sestry sú správna voľba? Držím v tom ministerke palce.