Vox populi v Rusku

Mohlo by sa zdať, že ruská spoločnosť nemá názor, no nie je to tak. Rusi dávajú svoju nespokojnosť čoraz hlasnejšie najavo a dokazujú to aj sociologické prieskumy.

22.09.2018 08:00
debata (62)

Jednou z mála vysokých škôl, kde sa prednášala sociológia v čase Sovietskeho zväzu, bola fakulta žurnalistiky Moskovskej štátnej univerzity M. V. Lomonosova. Prednášal ju Jurij Levada. Po ňom Boris Grušin, ktorý založil prvý výskumný ústav na pôde denníka Komsomoľskaja pravda. Ústavy potom vznikali a zanikali. Až počas perestrojky vznikol ústav bez ideologického dohľadu VCIOM.

V roku 1968 sa Levadu študenti opýtali, ako hodnotí vstup vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. Odpovedal im: „Ideológia sa nedá exportovať tankami.“ Vzápätí Levadovi nedovolili odprednášať semester a zbavili ho profesúry. Bol to tlak straníckej organizácie na fakulte. Študenti sa vzbúrili. Ich vyjednávačom sa stal Lev Gudkov, v súčasnosti riaditeľ Analytického centra Jurija Levadu. Tento výskumný pracovník to nemá ľahké ani dnes, podľa ruskej legislatívy ho považujú za „zahraničného agenta“. V Rusku ide o synonymom slova špión. A špionománie je tam teraz viac než dosť.

Toto centrum je jednou z troch významných organizácií, ktoré robia celoruské reprezentatívne výskumy verejnej mienky. Jeho pracovníci si myslia, že sociálne napätie medzi obyvateľmi Ruskej federácie rastie. Najmä v súvislosti s dôchodkovou reformou. Presvedčila ma o tom aj moja nedávna návšteva Moskvy. Pouličné podpisové akcie v strede hlavného mesta proti reforme sú bežnou vecou. Situácia pripomína stav v roku 1998, keď krajina prestala splácať krátkodobé štátne dlhopisy. Odborne sa tomu hovorí default.

Sociálne napätie medzi ruskými obyvateľmi rastie. Spája sa najmä s dôchodkovou reformou. Ako hovoria Rusi: „Chladnička začala vyhrávať nad televíziou."

Najviac obyvateľov trápi rast cien spojený s devalváciou rubľa. V zmenárňach sa v posledný augustový deň predávalo euro za 77,95 rubľa. Dnes je to o tri ruble viac (pritom napr. roku roku 2014 bol kurz 38 rubľov za euro). Spomedzi respondentov až 72 percent je nespokojných s rastom cien. Veľký podiel obyvateľov (48¤%) znepokojuje nezamestnanosť, necelá tretina opýtaných hovorí o kríze v ekonomike a o nespravodlivom rozdelení príjmov v spoločnosti. Štvrtinu ľudí trápi stav životného prostredia.

V rokoch 2014 až 2017 sociológovia namerali rast sociálneho optimizmu spojeného s pripojením Krymu k Ruskej federácii. Pritom nik vo svete tento krok neuznal a Ukrajina to považuje za okupované územie. Optimizmus obyvateľov sa podľa štatistických údajov vrátil do obdobia v rokoch 2012 a 2013. Dnes Rusov najmenej trápia teroristické útoky na Kaukaze a mocenské konflikty (po 3 %), rast AIDS (4 %) a obmedzovanie občianskych práv. Ako hovoria sami obyvatelia: „Chladnička začala vyhrávať nad televíziou."

O získaných údajoch Gudkov povedal, že „prudko stúplo napätie v spoločnosti. Nejde o znepokojenie akýmsi konkrétnym problémom, ale je to zvýšenie celkovej úzkosti a nespokojnosti.“

Nespokojnosť pramení z toho, že si Rusi vypočuli primnoho sľubov. Pritom rastú výdavky na vojnu v Sýrii, na políciu a rôzne projekty. Existuje konfrontácia so Západom, pričom za sankcie zaplatia tiež obyvatelia. Straty podnikov, ktoré vlastnia veľkí súkromní podnikatelia, vyrovnáva štát z rozpočtu, teda z daní občanov. Pridala sa k tomu dôchodková reforma.

Prečo ľudia veria viac chladničke ako televízoru? Necelá štvrtina si myslí, že o dôchodkovej reforme sú lepšie informácie v sieťových internetových médiách ako v televízii. Pred deviatimi rokmi internetu dôverovalo 7, dnes 24¤percent ľudí. Dôvera k televíznym správam za posledných deväť rokov klesla zo 79 na 49¤percent.

Obyvateľstvo dôveruje správam na internete, ktoré sa týkajú osobného majetku úradníkov (24¤%), stavu ekonomiky (22¤%), verejným protestom (21¤%) a zahraničnej politike. Pre mladých ľudí sa internet stáva zdrojom informácií. Skoro vôbec nepozerajú televíziu a jej spravodajstvo. Dôvera k oficiálnym správam sa znižuje so stúpajúcim vzdelaním a klesajúcim vekom.

Zmenšovanie dôvery k televízii malo v Rusku dve etapy. Prvá sa spájala s tým, že mládež považuje monológy moderátora za „archaické vykopávky“. Rovnaký má vzťah k diskusiám, kde každý má vopred danú úlohu. Mladí ľudia preto vytvárajú vlastné informačné zdroje, napríklad videoblogy.

Druhá etapa vychádza z informácií o dôchodkovej reforme. Nedôvera sa objavila aj medzi strednou generáciou. Tá sa orientovala na to, že v presne určených rokoch skončí kariéru. Nestane sa tak.

Verejná mienka v Rusku ako všade inde vo svete existuje. Otázkou zostáva, kto ju ovplyvňuje, analyzuje a aké závery sa z nej robia. Základným problémom je to, či riadiaca sféra aj zohľadňuje Vox populi, vox dei. Hlas ľudu, hlas Boží.

© Autorské práva vyhradené

62 debata chyba
Viac na túto tému: #Rusko #vox populi #sociologický výskum